Elminster hovorí 27: Čarodejníkova studňa a Dove zo Siedmich
Originálny článok nájdete tu.
(slušný/čistý)
Čarodejník sa v oblasti Moonsea teší istej povesti vďaka veštbám Čarodejníkovej studne. Studne sa môžu pýtať všetci hostia a pútnici, ak majú odvahu ísť osamote do suterénu k studni a zavrieť za sebou dvere. Skupiny nájdu len tmu a ticho, zatiaľ čo osamelý návštevník uvidí vodu žiariacu modrým svetlom a ak zostane pozerať do studne, začuje zašepkať tajomný ženský hlas „Áno?“.
Studňa je pozná mnohé tajomné intrigy, politiku, silné skupiny a dobrodruhov v Dragonreachi, ale ponúka skôr múdre rády, než užitočné tajomstvá. Často sa rovnako veľa pýta, ako odpovedá. Kto studni klame, môže očakávať nepravdivé odpovede, aj keď tieto drobné odchýlky od pravdy vyjdú na povrch až po čase. Hlas v studni úspešné odoláva akejkoľvek mágii, ktorá by ho chcela k niečomu prinútiť alebo zraniť, vrátane pokusov kňazstva o jeho vytiahnutie, či odhalenie jeho skutočnej podstaty. Zdá sa, že má nekonečnú trpezlivosť a trávi aj hodiny zahĺbený v rozhovoroch o rôznych maličkostiach. Studňa odmieta povedať svoje meno a nikdy sa nenechá vytočiť, ani si medzi hosťami nepreberá. Kto sa už zhovára dlhšiu chvíľu, zatiaľ čo za dverami čakajú ďalší hostia, pobadá ako studňa tmavne a tíchne až kým nedokončí odpoveď. Po odchode sa hlas vráti s pôvodnou silou aby oslovil ďalšieho hosťa. (Viac o hlase v studni neskôr).
Predmety vhodené do studne nie je zhora vidieť, ale môže ich cítiť a vytiahnuť každý, kto zíde do studne. (Dno studne ich nejako robí neviditeľnými, vždy ukazuje čistú vodu – aj keď je do nej vhodený zdroj svetla.) Studená voda studne nemá žiadny efekt na predmety ani bytosti, ktoré jej sú vystavené. Všetko, čo sa stane s niečím vhodeným do Studne je to, že sa namočí.
Medzi Harfistami je Čarodejník taktiež známy ako miesto, kde magicky zviazaná Dove zo Siedmych sestier pracovala istý čas prezlečená za slúžku. Z tejto lopoty bola zachránená Florinom Falconhandom, ktorý sa čoskoro nato stal jej manželom. Až dovtedy Florin netušil, že tam pracovala dobrovoľne aby sledovala aktivitu neogi a škorpióních ľudí, ktorí, ako sa zdalo, prišli odnikiaľ a zdržovali sa v hostinci. Tieto tvory používali len úbohé maskovanie a často otvorene mučili a zabíjali pútnikov, ktorí mali tú smolu, že sa rozhodli nocovať v Čarodejníkovi. Dove stále verí, že v lesoch neďaleko hostinca bola brána, trhlina v priestore, či iné spojenie na vzdialené roviny bytia alebo svety – dvadsiatka Harfistov však preskúmala každý kameň, papraď, peň, či strom celé míle na juh od Čarodejníka, zanechali za sebou mnoho strážnych kúziel a našli... nič.
Niektorí starší Harfisti poznamenali, že príchody neogi a škorpióních ľudí prestali v čase Doveinho odchodu – a vytvorili odvážnu teóriu, že prichádzali, aby dávali pozor na ňu.
Partneri
