Edinburgh, 1828. Mesto sa pysi svetoznamou lekarskou fakultou a viacerymi privatnymi ucitelmi mediciny. Lenze vela studentov znamena vela pitiev a vela pitiev potrebuje vela mrtvol. Odkial ich vsak zohnat, ked uz ani cintoriny nedokazu pokryt dopyt? Pan Burke a pan Hare, ktorym uz ani kopanie kanalov nevynasa, zacitia prilezitost zarobku.
John Landis je reziser klasik netradicnych komedii (znamy z Blues Brothers), ktory odpocival asi 20 rokov a rozhodol sa natocit si opat komediu. Zobral klasikov britskych komedii, dobre vychodisko pre absurdnu zapletku, a rozbehol to do velmi prijemneho filmu.
Z devatdesiatky minut vonia klasicky sposob rozpravania 80tych liet. Burke (Simon "Som ten blondak zo Shaun of the Dead" Pegg) a Hare (Andy "Konecne nemam na sebe Gluma" Serkis) sa skvele doplnaju a mrtvoly sa sypu jedna radost. Ono v tom filme nie je vela ROFL momentov, ale cele sa to nesie v radostnej nalade, nie su tam prakticky hluche miesta, akurat mozno to mohlo byt este viac ciernohumorne, lebo vychodisko "doneste mi dve mrtvoly za tyzden, ale cerstve! opakujem cerstve!" nemoze byt neciernohumorne. Dokonca sa tam zmestilo viacero milych paralelnych linii (kedze sme v Skotsku, tak sa tam nacvicuje Macbeth), kopa historickych napadov na svojom mieste a milion znamych hercov, ktori len idu okolo (Christopher Lee zacitil burtonovinu). A skotsky prizvuk. U niekoho viac, u niekoho menej.
Uz len ceresnickou na torte je fakt, ze samotne jadro ma seriozny historicky zaklad. Obaja pani skutocne existovali a naozaj sa zivili dodavanim kadaverov pre potreby prilis rozkvitnutej univerzity