Ahojte. Nebudem tu rozoberať duševné a iné problémy z tmy, ale napíšem niečo o sebe.
V úlnej tme sa najlepšie robí jedna činnosť = spánok.
(za svetla sa ťažšie spí)
Tmu berem ako nedostatok svetla. Keď som v zatemnenej izbe, moje oči sa prispôsobia a vydím (aspoň obrysy). Takže aj tam je svetlo.
Keď som poriadne tmavej izbe, tak si nevidím ani na nos
Tam už je tak málo svetla, že nezbadám ani tie obrysy.
Ja sa tmy nebojím,
ale využívam ju.
a teraz trochu fantazírovania, keďže máme radi fantasy:
"V noci ožívajú moje schopnosti. Zostrí sa mi zrak a sluch a v ústach cítim pachuť krvi. Skryjem sa do tieňa. Pozerám sa okolo seba a striehnem. Keď naozaj nikto nie je na blízku, zmením sa na netopiera a vzlietnem. Teraz sa orientujem echolokáciou. Pristanem na konári a obzrem sa. A idem na lov..."