HuSä

“Láska je nádherná“

Sedím v kúte. Nohy pevne pritisnuté k hrudi. Po lícach mi stekajú krvavé slzy. Je mi zle a chce sa mi z toho všetkého vracať. Naletel som. Nasadil som si pred nos príliš tučnú oponu. Bol som zaslepený.

"Si naozaj strašne dobrý chalan," počul som od teba plno krát, možno aj preto som si myslel že medzi nami dvoma by niečo mohlo byť. Niečo viac ako len priateľstvo. Zamiloval som sa do teba na prvý pohľad aj keď som na taký druh lásky nikdy neveril. Myslel som na tvoju tvár od rána do noci. Na tvoje žiariace oči a tvoj nenásytný úsmev. Momenty ktoré som trávil bez teba ma psychicky ničili. Miloval som ťa. Myslel som si že je to obojstranné ale mýlil som sa.

Naozaj bol ten tvoj každodenný úsmev len pretvárkou? Naozaj si ku mne celý ten čas nič necítila? Bol som ti vždy ľahostajný? Ak áno tak prečo si vo mne stále živila mŕtvu nádej? Prečo??!

Ležím v kúte. Pozerám sa do steny. Mám chuť revať, kričať, ničiť a robiť plno vecí ktoré by som sa pred tým robiť neodvážil. Chcem zomrieť.

Rozprával som sa o tebe s kamarátom a on hovoril: "Je to úplne jasné! Chce ťa!" Hovorili mi to všetci. Hovorili že posrať si to môžem iba ja tým že ti to nepoviem dostatočne skoro. Dlho som sa k tomu neodvažoval, ale potom som to predsa len urobil.

Koľko krát som musel naslúchať môjmu vnútornému hlasu, že je to moja chyba, že som sa príliš naviazal na jednu osobu, ktorý nemohla moje city nikdy opätovať v takej miere akej by som si želal, ale rozkáž citu v dobe keď besní. Ja som to nedokázal, zaváhal som a nechal som sa tými vlnami slepých citov odviesť na opustený ostrov

Ležím a plačem v kúte. Mojou mysľou sa hemžia rôzne úvahy,
Stratil som chuť žiť.
Už ma nevábi svetlo slnka.
Plačem ako malý chlapec ktorému zobrali autíčko.
Tmavo červená tvár…
Trasúce sa pery…
Jemné vzlyky a slané slzy hrnúce sa z mojich očí ako studne plné slanej beznádeje...

"Milujem ťa …"
"Eh… čože?"
"Vieš... jednoducho ťa milujem."
"Ako to myslíš?"
"Tak, ako to cítim. Mám ťa moc rád a chcel by som…"
"Prepáč , ale…"
"Mám ťa veľmi rád. Zomrel by som pre teba."
"Neviem, čo ti mám na to povedať. Ja...ja..ja.“

Ležím v kúte a cítim ako ustáva ta z počiatku neznesiteľná bolesť.
Je mi zima.
Ležím v tmavom jazere svojej vlastnej krvi.
Povoľujem svoje zovretie a zatváram oči.
Nejdem spať, moja milovaná, môj kvietok, odchádzam…

…odchádzam tak kde sa už nikdy nestretneme.

Zomrel by som pre teba.

 :(  :(  :(

je to fakt krasne...  :(  a o to smutnejsie, ze mi to strasne pripomina...mna. Ale z tej opacnej strany, z tej, ktora ublizila... a mozno coskoro ublizi znova hoci nechce...  :(

Takto, trochu viac by som opísal jeho smútok a bolesť, + ten dialóg tam nemusel byť (a keď hej, tak troška viac premyslený) ale inak OK. Dobrá téma, len by som nenechal s toho čitateľa vyviaznúť len tak   , mohol si ho troška viac rozosmútiť...

no smutnejsie uz to podla mna neislo...
ten dialog som tam dal preto lebo som ho tam chcel mat a basta  :P

Ale išlo,

no tak potom to je v poriadku...

trondarias> detto  :(

ale je to fakt velmi pekne a emotivne...(a znie to autenticky)

bolo to pekné...  :(

až na tie malé chybičky s čiarkami, ale to nevadí...

hmm...a tiež mám s týms kúsenosti...dokonca z oboch strán... ale to myslím, že skoro každý, nie?

ja ani nie, bohuzial mam skusenosti len z tej jednej strany....

a vzdy ked citam nieco podobne, chyti ma to za srdce... prosto vidim sa vtom a trochu to boli...

Ked pises,zivila mrtvu nadej, tak mi to akosi nesedi z dialogom. Totiz z neho jasne je vidiet,ze pri konfrontacii bolo vsetko zrejme,zatial co ta veta pred tym mi pripada,akoby ho schvalne vodila za nos a on jej to dava za vinu.

kleriker: tebe sa nikdy nestalo ze si niekoho platonicky miloval a bal si sa mu to povedat? a ta druha strana ta brala len ako kamarata? jednoducho jej to nedochadzalo?

Ved stalo,to je to. Ale existuje aj jeden horsi pripad.Preto som to napisal.

niekedy sa dá živiť nádej aj nevedomky...a dosť hnusne...niekedy je človek od prírody taký...a ani si to neuvedomuje...len je s kyždým zadobre...až príliš zadobre...ale to už hovorím z môjho pohľadu...

ja si myslim, ze Klerikovi slo skor o stylisticku nezrovnalost, nie o vecny vyznam...Predsa len, aj ja som po tych riadkoch cakal, ze jednoducho sa s nim hrala zamerne.

Trosicku by som niektore vety prestylizoval, ale inak fajn. Akurat by som este dodal trochu viac "umeleckosti", teda trochu viac prirovnani, trocha viac fantazie v hre so slovami. Na druhej strane, z vlastnej skusenosti viem, ze to niekedy proste nejde
Osobne tuto tematiku nemam velmi rad (pripada mi prilis otrepana a zbytocne pateticka), ale to je vedlajsie. Technicky je to celkom dobre zvladnute, az na par detailov, ktore som spominal
Takze, suma sumarum,  celkom citatelna vec

shit ako keby som sa tam videl  :(