HuSä

Láska

Čistá duša zrodená z hriechu, stratená v mesačnom tichu.
Prechádzaš sa po slnečnom prachu, líhaš na zabudnuté sľuby.
Tisíce hviezd v srdci nosíš, svoju minulosť nimi hasíš.
Prosbami svojimi ubíjaš nádej, slová mi kradneš z úst.
Po noci je každý dotyk svätý, moja zúfalosť ťa sýti.
Oblečená si v stratených slovách, neznáma vo svojom svete.

Anjeli sa modlia k tvojej krehkosti, do očí sa im smeješ.
Uväznená v klietke z nenávisti, kľúč schovaný v odpustení.
Diabol obdivuje tvoju dokonalosť, trápi ho tvoja prítomnosť.
Po svete chodíš navždy sama, v duši tisíce tvárí schovaných.
Slzami liečiš šťastie z lásky, chladným hnevom ma miluješ.
Nahé telo v samote umývaš, s vinou sa ku mne vraciaš.

Nenávidíš, čo sama vravíš, šteklíš ticho vo mne.
Jem zakázané ovocie z tvojho tela, pijeme radosť z oblakov.
Spávam na tvojich vyznaniach, čas sa z izby vykráda.
Ráno utekáme za včerajškom, oči prekliate do noci.
Hrávaš sa s čerstvým žiaľom, páliš viere osud.
„Boh je najkrajšia lož,“ vyryté do nárekov.



Napísané pre moju lásku.
Chcel by som ju venovať ešte JuK-i a Lille.