HuSä

"Dano mi zavolal..."
"Ktorý Dano? Ten mladý?"
"Ten. Určite už nie je mladý."
Dano bol jeho študent z dôb, keď ešte nebol na dôchodku. Učil na jednej pokrokovej škole filozofiu a dejepis. Dejepis bol iba bokovka, ale na filozofii to dokázal roztočiť. Bavil sa so študentami dlhé hodiny, a tí nakoniec ignorovali zvonček a ostávali s ním do neskorého poobedia.
"Odniekiaľ si zohnal moje číslo, čmuchal jeden."
"Heh, čo chcel?"
"Stretnúť sa. Vraj zaspomínať na staré časy. Pche."
"Na tie staré časy, keď svojimi drzými rečami privádzal všetkých naokolo do zúrivosti?"
"Nepochybne."
Po odmlke dodal:
"Hádam zostarol."
"Hádam."
------------------------
Najzaujímavejšie na tom bolo to, že bývalý študent dal prvý ponuku potykať si. Zvláštne (začudoval sa), pretože dospelý žiak v obleku budil dojem, že pozná zásady etikety. Privolil. Bol tak starý, že mu to vôbec neprekážalo.
Daniel nazrel do tabatierky. Bola prázdna.
"Prestal si fajčiť?"
"Hej."
"Hm, zostarol si."
Po chvíli vstal, otvoril známe neznáme dvere a so záujmom si prezrel obsah. Samé fľaše. Chíľu v nich niečo sústredene hľadal, a potom sa opýtal, bez toho, aby obátil hlavu profesorovým smerom.
"Nevidím ani jednu z deväťdesiateho-ôsmeho. Zostarol si?"
Šedivý muž neodpovedal. Tak to aj malo byť, odpoveď nebola vôbec potrebná.
Zatvoril dvere skrine, a s výdychom si sadol. So záujmom sa poobzeral, naklonil sa k malému stolíku, zodvihol malú knižku, krátko si prečítal názov, a ledabylo ju hodil späť. Znovu sa poobzeral, pobehal si jazykom po zuboch a pobavene sa zadíval na starca.
"Čo Róza?"
-----------------------
Hmla postupom noci hustla, zapĺňala mestské uličky a zhasínala pouličné osvetlenie. Nebola však dosť hustá na to, aby zakryla unavenú postavu, vlečúcu balík. Valcovitý balík, vcelku dlhý.
Postava zastala, vydýchala sa a prešla ešte zopár krokov. S námahou vhodila mäkký obsah balíka, zabalený v koberci, do otvoreného kanálu. Bolo počuť prudké zapraskanie, žuchot, a potom už len ticho. Celá štvrť bola ponorená do ticha. Postava sa rozhliadla a pretrela si dlaňou čelo.
"Až tak som nezostarol..."
S povzdychom sa obrátila na spiatočnú cestu.
-----------------------
"Ako s ním teda bolo? Stále je taký drzý?"
"Ale nie, nie! Zostarol. Ba povedal by som, že starne rýchlejšie ako ja. To vieš, moderná doba, veď ten už je jednou nohou v hrobe."
"Ach tak, moderná doba? Tak ten je už v tom hrobe určite všetkými troma."

ta tvoja posledna veta pod poviedkou sucks. strasne moc. az ma presla chut vyjadrovat sa k dielu

jak sa nám pán pätnásťtisícový urazil, zjavne mu to nie je po chuti, niečo prekusnúť, všakáno?

nikdy nikto sa tu "neprispevkoval" ani nijako inak neelitil.

prekusnut by som nemal co, keby si nepocitoval akusi sebedolezitost a nepacol tam ten disclaimer, normalne by som precital & stuff.
a mozno to je aj dobre.
si rytmus? potrebujes nasu nenavist?

toogh: ma tvoje sympatie za to fajne, co ma dolu? ehm...

každý ma iný podpis

ale sak chcel byt zaujmavy. tak ho nechaj : ))

a nahodou ste sa celkom chytili.

ale uznajte, ze ta somarina pod poviedkou je dost vystizna