Možno pohľad do budúcna,
a možno len taký výmysel teraz zamladi
Taký jeden, už nie najmladší, už nemusel riešiť vecičky ako láska a tak, jak to zvyknú mlaďasi, a tak len posedával, že nesilil život, a ešte s jedným pripíjali na toho z nich dvoch, ktorý prvý zomrie. Fľašky sem-tam odnášali, nech to neskončí jak v typickom starom opustenom dome, že opadaná omietka a všade plno zaprášených fliaš. Len posedával a ešte s jedným kamarátom, okrem ktorého nič také nemal, pripíjal na toho z nich dvoch, ktorý prvý zomrie, a nikdy tým nemyslel seba, pravda, ani toho druhého, ale ten sa ním potom stal. Tak len posedával, fľašky už ani neodnášal, ozaj len sem-tam niektorú, a koľkoráz si ani nenalial do pohárika, len priamo z fľaše si upil, lebo veď už ho nemohol otec napomínať, že je to nespoločenské - a sami uznajte - aká je to spoločnosť - jedna prázdna stolička - aj keď vám by pravdaže nalial, keby ste prišli na návštevu, ale návštevy nechodili. Nič také skrátka nemal, a hovorím, sám pripíjal na toho z nich dvoch, ktorý prvý zomrel.