HuSä

Čo nasledovalo
neočakával
guľka do chrbta
od kamaráta

hmm, zaujimave, ale ten rym tam nevidim

ach...

buď prestávam rozumieť poézií (alebo aspoň poetickosti), alebo tu v poslednej dobe prispievajú ľudia, ktorý tu hneď vycapia akúkoľvek somarinu, čo v slabej chvíľke ich myseľ vyplodí

alebo to ani nie je poezia

ale od zmysluplnej prózy to má tiež ďaleko (alebo čohokoľvek zmysluplného aspoň so štipkou umeleckej hodnoty)

Prepáč, ale mne to už príde že ty si boh literatúry a všetci sa mi klaňajte...

Na autorovom mieste by som sa trochu urazil... bo nie je to ani konštruktívna kritika, ani neviem čo...
Uznávam že to čo je v nadpise v zátvorke nie je splnené, ale zas toto je umenie... Však jak možeš povedať že niečo nie je umenie?
Už fakt... Božský syndróm...

Božský názor... A tým myslím... hovor ako svôj názor, a nie ako sa má čo robiť.. a hento je zle a tamto... bo ak budú všetci písať to isté... možme sa zbaliť a ísť .. do.. neviem kam...

toť vše.. a neinzultoval som!

spomienky na stalingrad ale ... asi nic viac

Dezert

Otvoril som okno,
aby sa vyvetral
nepríjemný smrad
prihoreného pudingu.

Je toto umenie?

Ťažko zodpovedateľná otázka, lebo to, či niečo je alebo nie je umenie/poézia/atď., je často otázka inštalácie (ak to niekto za umenie označí, prípadne iba umiestni na príslušné miesto -- typu KLE -- konvencia zabezpečí, že to za nejaký typ umenia považované bude); druhá vec je ale kvalita. Mne sa napríklad tvoja báseň páči viac, lebo podnecuje fantáziu (popisuješ natoľko banálnu vec, že čitateľ začína podvedome premýšľať, aký hlbší zmysel sa za obrazmi môže skrývať, resp. si začne okolo nich dopĺňať príbeh -- a okrem toho sa príjemne vymyká väčšine tunajších snáh o poéziu, ktoré sú plné sentimentality, pátosu a strašných pokusov o rýmovanie), zatiaľ čo tá prvá je formálne nezaujímavá anekdota s málo prevratnou pointou. (Tým nechcem povedať, že je "Dezert" skvelý text, len to, že umenie môže mať rôzne podoby a má asi väčší zmysel diskutovať o jeho kvalite než o jeho podstate.)

Ide mi o to, že obyčajná veta napísaná namiesto jedného riadku do štyroch sa tým nestáva básňou (otázka, či je niečo báseň, pokial to nie je umenie, ale zase nechcem, nech Anonymovi zabijeme tému štvorstranovou diskusiou o tom, čo je umenie a podobne )

to Weerty: nie som boh literatúry, necítim sa tak a nemám ani žiadny božský syndróm. Pre mňa však to, čo má byť aspoň trochu umelecky hodnotné mi má niečo dať, aspoň iskričku zamyslenia,pocit, NIEČO.
a tak súhlasím s Täysikuu, že nie každá veta rozložená do niekoľkých riadkov, aby pôsobila estetickejšie, alebo akokoľvek naskladané vety, slabiky, písmena tvoria automaticky báseň, dielo, čokoľvek hodnotné. To sa môžme rovno všetci stať spisovateľmi a trh bude nasiaknutý samými brakmi (nie žeby ich už nebolo dosť), pretože nikto nebude mať dosť sebakritiky. Ale ak sa to niekomu páči, pre mňa za mňa...

a btw. toto JE môj názor. Ak nemám písať ako sa má čo robiť (neviem, že by som to robila), nemám nič kritizovať, ani vyjadrovať svoj názor, čo vlastne môžem??!

Ak sa mi niečo páči, pochválim to, ak mám pocit, že sa dá niečo z môjho pohľadu nejako vylepšiť, navrhnem to (nenútim), ale ak sa mi niečo nepáči, tak to poviem na rovinu. A toto "dielko" sa mi proste nepáči.

Amen

nic
mi
to
neřiká
nelíbí
se
mi
to

som dobre v rubrike "Knižnica literárnych EXPERIMENTOV" ?

Jsi tu správně.

ale
rozkouskovaná
věta
neni
v 21.století
experiment

hm.. a to znamena podla teba ze nemozes dostat kritiku?