Mesto Sklo. Bolo špinavé od áut a tovární, nebezpečné, no živé a krásne. Slnko bolo zdola vidieť iba vo veľkých oknách mrakodrapov, ktoré sa cez deň hrali na zrkadlá, ale v noci boli zradné a priesvitné. Vláda bola skorumpovaná, takisto polícia, avšak vždy sa našli výnimky.
„Všetkým jednotkám: Supia ulica, podozrivý smeruje na západ, oblečený v čiernom saku, ozbrojený a nebezpečný“ Chrapčalo z Phillovej vysielačky, ten ju hneď stlačil.
„Tu Pigeon, idem tam, Supia ulica.“
„Rozumiem Pigeon.“
Policajt sa ihneď rozbehol. Bežal po ulici, potom točil vpravo na hlavnú ulicu, ktorá sa volala Supia. „Podozrivý smeruje na Námestie Času, opakujem...“ „Holub, smer Námestie Času.“
Dva bloky odtiaľto Phill kedysi vyrastal, takže mu mozog zapracoval rýchlejšie ako GPS a už bežal úzkou uličkou, ktorú slnečné lúče nenavštevovali nikdy. Pri policajtovi zasvišťali železné kontajnery, a za ním sa zvíril prach.
Námestie Času mal onedlho pred očami a ako na zavolanie, v dave školákov v uniformách, ktorí práve vychádzali zo školy sa zjavil muž v saku, ktorý spĺňal opisy, a dokonca aj dychčal, Phill neváhal a kričal tú vetu, ktorú ho učili na výcviku: „Polícia, stojte!“ Muž sa rozbehol, Phill za ním. Smerovali do slepej ulice, Policajta, ktorý tu vyrastal to tešilo.
„Stoj, nemáš kam ísť.“ Muž zastal, zohol sa v boku a lapal dych.
„Odhoď zbraň!“ Kričal Pigeon. „Žiadnu nemám.“ Obzrel sa muž začudovane a stále nevedel chytiť dych.
„Tak poď,“ zasunul Phill pištoľ do púzdra „dám ti putá a zavolám chlapcov aby ťa odviezli.“
„Poznáme sa?“ Pýtal sa podozrivý zamyslene. „Nie prečo?“
„Prečo mi tykáte?“ „Tak nás to na výcv... ehm snažím sa byť priateľský.“ „Aha.“ Odpovedal muž v saku a rozbehol sa smerom do ústia slepej ulice, hodil za seba bankovku nemalej hodnoty, ktorá Phillovi zasvišťala okolo tváre, na pár stotín zvažoval otočiť sa za ňou, no bežal ďalej, lebo si uvedomoval, že slepá ulica nie je až tak slepá. Muž už otváral dvere, na ktorých bolo veľkým bielym, hrubým na zelenom napísané EXIT. Ani sa za ním nezabuchli a už vstupoval Phill. Naháňačka sa premenila v pretek po schodoch.
„Stojte!“ Kričal Pigeon
„Do pekla prečo mi zas vykáte, vy muži zákona viete čo robíte a ste neovplyvniteľní je tak?“
„Budem strieľať!“ Upozorňoval.
V tom muž v saku vbehol cez dvere na dvadsiatom-druhom poschodí, onedlho Phill za ním. „Stoj lebo strelím!“ Kričal. Policajt ale vtrhol do siene, v ktorej bolo veľa ľudí, a veľa sák na nich a on mieril na človeka, ktorý sa práve oblial kávou. Davy jačali a bežali kam sa dalo. Podozrivý bol tentokrát stratený.
No výnimky polície mesta Sklo boli... Nie najlepšie účelné. O zákon sa teda nestaral nikto, až na pár ľudí.
„Zdravím, čo ten rozruch?“ Pýtal sa Jean, majiteľ súkromnej bezpečnostnej služby Runners. „Ale, jeden ma zatýkal, ale napokon sme si len zatykali.“ Odpovedal Patrik, muž v saku. „Všetko je mi jasné.“ Žmurkol Jean, napravil si okuliare a vytiahol pár spisov, ktoré hodil na stôl.
Robím na pokračovaní, a pomaly plánujem nejaké vážnejšie zápletky a takto...
Plánujem, popri písaní jednej veľkej fantasy veci (Pracovný názov Brumovo), o ktorú som lakomý podeliť sa (už som sem pridal niečo s hraničiarmi z toho )