HuSä

Najzelenšie fóra slovenského Internetu.

Všetky časy sú v UTC + 1 hodina [ letný čas ]




Stôl uzamknutý Táto téma je zamknutá, nemôžete upravovať príspevky ani posielať ďalšie odpovede.  [ Počet príspevkov: 12 ] 
Autor Správa

Sanjuro
Obrázok používateľa

Založený: 05.02.2006
Príspevky: 6707
Body: 5
Bydlisko: BA
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
sem prosim davajte zapisy z hier.. mozu to byt ucelene denniky aj zabavne historky ci vesele citaty.

len tu moc nespamujte.

dik.

_________________
Barbarism is the natural state of mankind.
Civilization is unnatural. It is a whim of circumstance.
And barbarism must ultimately triumph.


Hore
 Profil ICQ  

Pútnik
Obrázok používateľa

Založený: 08.09.2006
Príspevky: 24
Body: 5
Bydlisko: Aiur/Tarsonis

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Pribeh mu vyrozpravala jedna druzina s ktoru pil v zajazdnej krcme... ako vsetky balady, ani tento pribeh presne nezodpoveda skutocnosti, ale obsahuje mnohe autenticke prvky

O (ne)mrtvom deckovi

Ticho snezi v hustom lese, praska silny mraz,
snehuliaka zrana stavia dievcatko v nom zas.
Modre oci, licka blede a pehava tvaricka,
tmave vlasky zopina jej zamatova maslicka.

Kopi snehu hromadu, modeluje navnadu.
Dobrodruhov denne laka,
na mutanta-snehuliaka.
Styri ruky a dve hlavy,
vytvor je to nevidany.

V hranom strachu prituli sa,
"ujo cosi vyslo z lesa,
samy osten, samy tesak, ociska vyvalene,
co si mi len ubohi, sami doma pocneme?"

Mnoho jej ich na lep sadlo,
do osidiel smrti padlo,
ked tu zrazu malinka,
vysla z lesa skupinka.

Horsi jeden od druheho, kazda ruka trime zbran,
mala k prvemu z nich pride a hodi sa s placom nan.
"Ujo, ujo "  reve zasa,  " podte ku nam na ratu,
netvor v dome zasluzi si, len krvavu odplatu."

Mala ich uz k domu laka
vdavky nuka vinom
vsetci vidia ze je mila
no citia vsak, ze problem je v dacom inom

Vojak malu pevne stisne, no zrazu sa osije,
"dievca moje studene si a srdce ti nebije"
Dievca sa chce vytrhnut, ceri zuby, smeje sa,
tesi sa uz na zabavu, co vzdy vysla od lesa.

dve zombie lezu  z diery, jedna tu a jedna tam
druhy vojak kuzlo spusta, hlasno  vola  na alarm
Zombie tie tupe tvory, na druzinu uz sa sapu
Dievcatku sa to tak paci az roztrhne jej smiechom chrapu

Treti uz vie kolka bije, poratal si dve a dve,
"Drz ju!", skrikne, ocel tasi a tne sema nemrtve.
O chvilocku jej bol koniec, lezi v snehu bezvladne
a do pasce v starom  sidle  tiez uz nikto nepadne.

Zrazu z okna deva  mava , prekrasna  a spanila
a jedneho z dobrodruhov sipom lasky  ranila.
Ten neleni, s mocnym kuzlom v ruke, ku domcu sa ruti
nehladi na okolnosti, v mocnom citovom je hnuti

Partia  hned vnutri v  dome,  chysta sa na zachranu.
Otec, bratia su vsak proti  - pripravuju obranu.
Pre  hrdinov chvila  tazka, bo nevedia kto je zly.
Pobili to teda plosne, zapalili, vypadli...

Predtym vsak nas hrdina
sipom lasky zraneny
niesie svoju krehku lasku
na mocnom svojom rameni

Dym a plamen z domca stupa, druzina sa ohliadne
"podme bratia, krcma vola, opime sa poriadne"...

_________________
A ked ma naseru, tak aj ten plot im podpalim....


Hore
 Profil  

Sanjuro
Obrázok používateľa

Založený: 05.02.2006
Príspevky: 6707
Body: 5
Bydlisko: BA
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
pjekna basnicka... aj ked ten bard pouzil vela basnickej licencie  :P

_________________
Barbarism is the natural state of mankind.
Civilization is unnatural. It is a whim of circumstance.
And barbarism must ultimately triumph.


Naposledy upravil Corvus dňa Pi. 29. Sep 2006, 15:27, celkovo upravené 1 krát.

Hore
 Profil ICQ  

Sanjuro
Obrázok používateľa

Založený: 05.02.2006
Príspevky: 6707
Body: 5
Bydlisko: BA
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Maskarada hrozy

postavy: Rudolf, Mistrall, Jacob, Dolan

Pri plavbe lodou po rieke Reik do Nulnu narazili Rudol, Mistrall a Dolan na potapajucu sa lod plnu pobitych ludi. Od zomierajuceho lovca bosoriek ziskali podivnu masku, napolovicu muzsku a zensku tvar. Na noc sa ubytovali v dedinke Halbherzig. Pocas vecera sa prihodila neprijemna prihoda, ked bola Mistrall takmer znasilnena styrmi opitymi namornikmi. Rudolf a Dolan, ktori elfku nechali samu v pristavnom hostinci ju dobehli zachranit az v poslednom okamihu. Neskor boli dobrodruhovia pozvani Hermannom Von Barbe, aby sa prisli pozriet na jeho lod na predpremieru jeho najnovsej hry Sigmarova pochabost. Divadelna hra sa vsak zvrhla na boj o zivot, ked sa divadelnici vrhli na divakov. Uz to vyzeralo velmi zle, ked do dediny nahodou docestoval mlady Jacob, ktory nasich dobrodruhov hrdinsky zachranil. Z hercov sa potom vykluli Slaaneshovi uctievaci a cela lod bola spalena. Masku potom Rudolf hodil do jeho plamenov. Co sa s nou stalo neskor je uz iny pribeh...

_________________
Barbarism is the natural state of mankind.
Civilization is unnatural. It is a whim of circumstance.
And barbarism must ultimately triumph.


Naposledy upravil Corvus dňa Pi. 29. Sep 2006, 15:27, celkovo upravené 2 krát.

Hore
 Profil ICQ  

Sanjuro
Obrázok používateľa

Založený: 05.02.2006
Príspevky: 6707
Body: 5
Bydlisko: BA
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Stratena milenka

postavy: Aina, Dolan, Jacob

Kislevan Stigg Radovich prisiel do Nulnu hladat svoju dohodnutu buducu manzelku Evu Stallerovu. Neodpisovala mu na listy a on sa zacal sa o nu bat. Po prichode do Nulnu sa ale citil strateny a najal si dobrodruhov, aby mu Evu nasli. Po komplikovanom zistovani a vypytovani to vyzeralo ze Eva a jej otec Johann su pravdepodobne kultisti, a ze boli upaleni, ale to boli len informacie 'jedna pani povedala' a ziadny priamy dokaz nenasli. Potom sa im podarilo zistit ze Stallerovci vlastnili vidiecke sidlo. Jacob sa tam vydal na priezkum a v tazkom boji sa mu podarilo zabit mutanta, ktory sa tam hostil na mrtvom konovi. Jacob sa mudro rozhodol, ze zavola posilu. Dobrodruhovia sa tam spolu vratili aj s ludmi z blizkej osady, ktorych sa im podarilo vyburcovat. Narazili ale na odpor straznikov. Ludia sa rozisli a dobrodruhovia zostali sami. Podarilo sa im premoct strazcov a vnikli do domu. Tam nasli Ratha Hebbarda, v civilnom zivote vysokeho uradnika, ale tajne praktizujuceho nekromantske ritualy. Jeho pradedo vlastnil ten dom a on sa ho pokusal od Stallerovcov ziskat, pretoze veril ze jeho pradedo bol v nom pochovany za ziva a dufal ze od neho ziska vacsiu moc. Najprv sa pokusil do rodiny prizenit, ale to sa mu nepodarilo. Preto otca aj dceru uniesol a cez svoje konexie rozsiril zvesti, ze obaja boli kultisti a boli popraveni. Po tuhom boji sa podarilo dobrodruhom dceru aj otca oslobodit a dostali zasluzenu odmenu.

_________________
Barbarism is the natural state of mankind.
Civilization is unnatural. It is a whim of circumstance.
And barbarism must ultimately triumph.


Naposledy upravil Corvus dňa Pi. 29. Sep 2006, 15:25, celkovo upravené 1 krát.

Hore
 Profil ICQ  

Sanjuro
Obrázok používateľa

Založený: 05.02.2006
Príspevky: 6707
Body: 5
Bydlisko: BA
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Oldenhallerov kontrakt

postavy: Rudolf, Aina, Jacob, Dolan

Dobrodruhovia boli najati nunlskym kancelarom Oldenhallerom, aby mu ziskali kamen na ktorom mu velmi zalezalo. Povodne mu mal ten kamen zohnat Schatzenheimer gang ale ich vodca Kurt Holger sa neukazal na dohodnutom stretnuti a ani o sebe nedal vediet. Dobrodruhovia vstupili do komplexu Azylum, v ktorom sa okrem Schatzenheimerovcov zdrziavali gangy Valantinovcov a Huydermanovcov.
Dobrodruhovia nasli zakladnu Schatzenheimerovcov vyvrazdenu Valantinovcami a Kurt Holger vyzeral ako by zomrel velmi chory. Dobrodruhovia sa po troche zmatkovania votreli medzi Valantinovcov ako pomocni stahovaci, pretoze Valantinovci sa z nejakeho dovodu stahovali z Azyla. Zistili ze Emilio Valantina bol zavrazdeny a vrah unikol tajnou chodbou. V tajnej chodbe boli napadnuti hordou zmutovanych potkanov a len tak tak usli dolnym vozikom. V nom nasli mrtvolu, ktora mala pri sebe ten tajomny kamen. Vozik ich doviezol az do Huydermanovskej casti Azyla. Tam nasli Huydermanovcov zabarikadovanych pred Nurglovymi prisluhovacmi. Doslo im, ze aj oni hladaju ten kamen. Spojili sa teda s gangstermi a podarilo sa im prebit na slobodu. Kamen odovzdali Oldenhallerovi, ale Jacoba napadlo, ze by ho mali udat inkvizicii. To aj anonymnym listom urobil a pre istotu sa z Nulnu potichucky vytratili...

_________________
Barbarism is the natural state of mankind.
Civilization is unnatural. It is a whim of circumstance.
And barbarism must ultimately triumph.


Hore
 Profil ICQ  

Sanjuro
Obrázok používateľa

Založený: 05.02.2006
Príspevky: 6707
Body: 5
Bydlisko: BA
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Wurzfest

Postavy: Rudolf, Mistrall, Dolan, Aina, Jacob. Neskor aj Ludwig, Zubodaj, Franka.

Po rychlom odchode z Nulnu sa dobrodruhovia rozhodli nechat sa najat Heinzom Schillerom, slavnym vyrobcom klobas v malej dedinke Heideldorf ako strazcovia na jeho slavnom Klobasovom festivale. Mali dohliadat na poriadok, pretoze na festival prisli slachtici a obchodnici z daleka. Schiller sa ukazal ako dost zly zamestnavatel a stale ich buzeroval. Cez den zistili, ze medzi hostami je aj Utrecht Magnussen, zoldak, ktory pracocal pre Ernsta Gottlieba,  nulnskeho zlocineckeho vodcu a milovnika klobas, ktory pred dvoma rokmi zahadne zmizol. Viac sa im o nom zistit nepodarilo.
Spoznali aj Manfreda Harwitta, opileckeho starnuceho lovca carodejnic, ktory svoju starobu travil v Heideldorfe ako zaruka poriadku. Zistili aj ze vacsina dedincanov k Schillerovi moc lasky nechovala. Pocas dna vletel do dediny koc a ukazalo sa ze bol prepadnuty banditmi a len tak tak im usiel. Vecer sa dobrodruhovia zaplietli do sarvatky medzi dvoma tileanskymi gangami, ktore si na festivale vybavovali ucty. Krvipreliatiu sa vsak prilis zabranit nesnazili. Na druhy den ich Schiller poslal preskumat pevnost Cierny kamen, kde sa udajne mohli nachadzat banditi. Pocas cesty dostali tajomny list, ktory ich varoval pred Schillerom. Dobrodruhovia nasli v pevnosti fajku Schillerovho priatela Wilfa Schwarzhausa a padli do pasce skupine mutantov. V tuhom boji nechali Rudolf a oslepena Mistrall svojich padlych druhov na bojisku a usli spat do dediny. Pokusili sa prehovorit Schillera, aby im dal posily na navrat do pevnosti, ale on ich odmietol s tym, ze rano sa tam mozu vratit aj s jeho dalsicmi strazcami. To sa aj stalo, dobrodruhovia v pevnosti nasli tajnu jaskynu so zvysnymi mutantmi a pred tym nez ich pobili, zistili ze pracovali pre Schillera, pre ktoreho zaobstaravali mrtvoly. Po navrate do dediny sa Rudolf a Mistrall pokusili Schillera usvecit z vrazd. Vosli do jeho masiarne a tam nasli zvysky svojich druhov zavesenych na hakoch. Klobasy z nich uz boli na jedalnom listku. Schillera samozrejme hned uvaznili v jeho masiarni a rozhodovali sa co dalej. Medzitym prisli do dediny traja novi dobrodruhovia Ludwig, Zubodaj a Franka. Rudolf siel za Schillerom a zistil, ze ten medzicasom zmutoval na obrovsku kocku zelatiny. Rozhodol sa masiaren podpalit. Navstevnici festivalu sa ale zacali menit na mutantov a zabijat dedincanov. Do toho vypukli v celej dedine poziare a nastal vseobecny chaos. Hrdinovia nevahali a z dediny usli.

_________________
Barbarism is the natural state of mankind.
Civilization is unnatural. It is a whim of circumstance.
And barbarism must ultimately triumph.


Hore
 Profil ICQ  

Sanjuro
Obrázok používateľa

Založený: 05.02.2006
Príspevky: 6707
Body: 5
Bydlisko: BA
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Volanie mrtvoly

Postavy: Rudolf, Mistral, Zubodaj, Ludwig

Na svojej ceste z Heideldorfu narazili dobrodruhovia na umierajuceho muza Gustava Vonreutera. Poziadal ich, aby jeho rodine ktora ma dom v blizkom lese doniesli spravu o jeho smrti a ako dokaz im odovzdali jeho medailon. Rozhodli sa splnit jeho posledne zelanie a vydali sa hladat vilu Vonreuterovcov.
Nasli ju na cistine hlboko v lese. Boli privitani Sanne a Ondurinom Vonreuerovcami. Rodicia boli smutni, ale neprekvapeni zo smrti ich syna. Dobrodruhovia dostali pozvanie na veceru a pristresie na noc. Pocas vecere sa zoznamili s detmi Vonreuterovych: s mladsou bledou Anyou a so starsou krasnou Wilhelminou a jej malou dcerou Elenou. Vino, ktore sa podavalo k veceri bolo ale zvlastne a dobrodruhovia upadli do bezvedomia. Prebrali sa v zamknutej izbe bez vsetkych svojich veci. Navstivil ich duch Gustava a varoval ich pred svojim otcom.
Podarilo sa im dostat sa von z vazenia a zistili, ze su v nejakom podzemi. Dlho bludili po podzemi a zdalo sa im ze chodia stale dokola. Az narazili na velkeho sluhu Vonreuterovcov. Nastrazili na neho pascu a chytili ho. Tak ziskali nejake zbrane. Nasledovala moralna dilema co so zajatcom. Vyriesil ju az Zubodaj so svojim nozom.
Tulali sa dalej podzemim. Narazili na uvezneneho druheho syna Vonreutera. Pustili ho na slobodu, ale ukazalo sa ze je to sialenec a tak ho radsej znova zavreli. Konecne sa dostali z podzemia. Vysli oknom pred vilu a zistili ze v lese na nich citaju nejake tvory so svietiacimi ocami. Radsej zaliezli spat do budovy. Preskumali cele prizemie, ale nic zaujimave nenasli. Na poschodi nasli izby dvoch dcer. Anya vyzerala opustene, smutne a vystrasene. Rudolf podlahol nasilnickym sklonom a pokusil sa z nej informacie dostat nasilim. Dievca toho ale moc nevedelo. Potom prepadli Wilhelmininu izbu. Ta vyzerala prekvapene ale aj pobavene, ked videla ze dobrodruhovia sa dostali z vezenia. Rudolf zase popustil uzdu svojej psychoze a zmlatil ju. Potom ju aj jej dceru poviazali. Rudolf nasilim prinutil placucu, znicenu Anyu aby im ukazala kde je izba jej otca. Ona ich doviedla do jeho izby vo vezicke. Strhol sa boj: minimalne ozbrojeni dobrodruhovia proti nekromancerovi Ondurinovi a jeho zombiam. Ondurinovi sa hned podarilo smradlavym oblakom vyradit z boja dve tretiny druziny. Potom odrovnal aj Ludwiga. Na nohach zostal len Rudolf, ktory usiel dole schodmi. Ondurin isiel za nim dole. Tam si ho Rudolf pockal, a kedze sa k Ondurinovi obratilo stastie chrbtom, Rudolf ho umlatil kyjakom, ktory zobral jeho sluhovi. Potom zmlatil a zviazal aj jeho zenu.
Zvysok druziny sa medzicasom prebral. Najhorsie bol na tom Ludwig, ktoremu Ondurin na dialku takmer rozdrvil krk. Dobrodruhovia nasli vchod do tajnej casti podzemia. Nasli tam hrozostrasne laboratorium, plne roznych experimentov s ludkymi telami a nemrtvymi. Malo to na ich psychiku dost zly vplyv. Este horsie ale bolo, ked Rudolf nasiel na kope ludskych koncatin ruku svojej stratenej, milovanej Ashiani. To uz psychiky nevydrzal, v zachvate zurivosti rozbil Anye hlavu a zrutil sa.
Ked sa dobrodruhovia trochu spamatali, rozhodli sa ze celu vilu podpalia. Zo vsetkych obyvatelov sa po uvahe rozhodli zachranit len malu Elenu. Vila lahla popolom. Hned prvu noc na ceste sa strhla hadka medzi silne veriacim Ludwigom a Rudofom, ktory nadaval na cely svet aj na bohov. Strhla sa potycka a Rudolf sa neudrzal a udrel Ludwiga do hlavy kyjakom. Ludwig upadol do komy. Po ceste este dobrodruhovia zistili, ze Elena je nemrtva hracka a zbavili sa jej.

_________________
Barbarism is the natural state of mankind.
Civilization is unnatural. It is a whim of circumstance.
And barbarism must ultimately triumph.


Hore
 Profil ICQ  

Sanjuro
Obrázok používateľa

Založený: 05.02.2006
Príspevky: 6707
Body: 5
Bydlisko: BA
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Dlha noc u Troch pierok

Postavy: Rudolf, Mistrall, Bernard

Po strastiplnych udalostiach vo Vonreuterovej vile pokracovali dobrodruhovia v ceste do Altdorfu. Po par dnoch ich opustil Zubodaj. Nikomu sa nezdoveril kam ma namierene. Rudolf a Mistrall zostali s polomrtvym Ludwigom sami. Jeden vecer si k ich ohnu prisiel prisadnut Bernard, ktory v blizkom lese hladal liecive byliny. Ponukol sa, ze im pomoze dopravit Ludwiga do chramu Shallye. Bernard prejavil culy zaujem o tazko skusanu dvojicu. Oni ale nemali velky zaujem zdoverovat sa cudzincovi so svojimi zazitkami. Bernard sa ale o Ludwiga prikladne staral. Na vecer dorazili do velkeho zajazdneho hostinca. Videli ze tam maju vzacnu navstevu: Grofku Mariu-Ulrike von Liebewitz z Ambossteinu, neter grofky Emmanuelle z Nulnu. Pocas vecera spoznali dalsie osadenstvo hostinca: Bruna, grofkinho sampiona, ktory ju mal zastupovat v istom sudnom spore, Ursulu, silnu zenu ktora sa vedela o seba postarat a polcika Glimbrina, profesionalneho kartoveho hraca. Okrem tychto ludi boli v hostinci este mlady manzelsky par Schmidtovcov, traja Morovi knazi, ktori prenasali truhlu so zosnulym, traja neznami cestovatelia a grofkina straz a sluzobnictvo.
Noc prebiehala celkom veselo. Bruno sutazil v pretlacani a veselo pil. Neustale ho ale chodili otravovat grofkini sluhovia, ktori ho volali spat. Rudolf a Mistral medzitym prehrali nejake peniaze s Glimbrinom. Dobrodruhovia si aj vsimli tiche, ale nepokojne stretnutie Schmidta a jedneho z grofkinych sluhov. Dobrodruhovia dalej pili s osadenstvom. Jeden z kocisov, ktori priviezli Morovych knazov ale po chvily od pitia odpadol a tak sa aj s kolegom odporucali. Bruno sa potom musel konecne odobrat spat.
Okolo stvrt na jedenast do baru prisiel zo svojej izby v nocnej kosely obleceny muz z grofkinho doprovodu. Objednal si brandy a vratil sa spat. Traja neznami, ktori dovtedy sedeli v kute ho nasledovali. Bernard sa po chvily vybral skontrolovat Ludwiga na izbu. Pocul na chodbe nejake hlasy, ale nevenoval im pozornost. Cestou spat stretol toho chlapa v nocnej kosely ako vytrca hlavu z izby. On sa mu ospravedlnil, ze sa mu zdalo, ze nieco zacul. Bernard sa vratil do baru.
O jedenastej do baru prisiel Schmidt a poprosil Rudolfa, ci by nedorucil spravu grofkinmu sluhovi, ktory spal v dormitoriu. Schmidt chcel aby ho ten sluha navstivil  Rudolf to pre neho urobil a sluha s usmevom odisiel na poschodie.
Po chvily dostali dobrodruhovia odkaz, ze ich chce vo svojej izbe vidiet grofkin pravnik Gustav Rechtshandler. Ako vysvitlo, bol to ten muz v nocnej kosely. Zdoveril sa im, ze ti traja neznami su kultisti a ze ho vydieraju, aby urobil nieco zle grofke. Poprosil ich ci by mu za 250 zlatych nepomohli zbavit sa ich. Dobrodruhovia to prijali, ale v izbe o tom viedli dlhu debatu. Rozhodli sa najprv si zistit o co ide. Mistrall vyliezla na strechu a odpocuvala aj Rechtshandlera, ktory si lahol spat a aj neznamych. Ti boli ale na izbe len dvaja a bavili sa o tom ze ich treti kumpan sa mal uz davno vratit. Dobrodruhov pri dalsej debate vyrusil hrmot dole z baru. Do hostinca sa domahal opity slachtic s troma bodyguardami. Vykrikovali, ze hladaju nejakeho Pfeifrauchera, ze urcite tu je pretoze vonku ma cln. Nikto taky ale na zozname hosti nebol. Strhla sa bitka do ktorej sa zapojili aj dobrodruhovia a aj Ursula. Nakoniec sa podarilo vytrznikov z krcmy vyhodit. Hostinsky bol dobrodruhom vdacny za pomoc. Oni sa potom uz vybrali na izbu.
Okolo polnoci pocut nejaky buchot z izby Morovych knazov. Hostinsky sa tam chce pozriet, ci je vsetko v poriadku a poprosi dobrodruhov, ci by nesli s nim. Jeden z knazov im vysvetli ze ich brat mava niekedy vestecke zachvaty a vtedy narobi trochu ramusu. Rudolfovi sa zazdalo ze knazi su zrazu styria. Po zabuchnuti dveri to povedal hostinskemu. Isli sa o tom presvecit, ale knazi tam boli len traja. Vsetci sa odoberu spat.
Okolo pol jednej vsetkych zobudil zensky krik z kridla, v ktorom bola ubytovana grofka a jej sluzobnictvo. Bruno sa nasiel vo svojej izbe s dykou v hrudi. Na mieste sa zhrkol cely hostinec. Zistilo sa, ze dyka, ktora sa nasla patri Rudolfovi. Hostinsky zorganizoval stretnutie dole v bare. Grofka zo svojej pravomoci rozhodla, ze dobrodruhovia budu zamknuti a pockaju do zajtra, na prichod cestnych strazcov. Na pocudovanie vsetkych ale Bernarda vymenovala za svojho docasneho sampiona a zavrela ho do Brunovej izby. Rudolf a Mistrall sa ocitli sami v izbe. Rozrusenie im nedalo spat. Atmosfera a alkohol podnietilo Rudolfa k vyznaniu lasky. Mistrall ale jeho vyznanie odmietla, pretoze sa nechcela uz viazat na ziadneho cloveka. Ale Rudolfove bozky uz neodmietla. Zrazu ich ale vyrusil strazca ich izby. Povedal im, ze grofka ich vola do svojej izby. Takto tam bol dovedeny aj Bernard. Grofka im povedala, ze ona dobre vie, ze Rudolf je nevinny, pretoze iba hlupak by nechal svoju dyku na mieste cinu.  Vysvetlila im, ze ma spor s grofom Ottom von Dammenblatz. Veri ze si najal vraha na zabitie Bruna, ktory ju mal zastupovat v boji o pravo. Rozhodla sa, ze vrahovi nastavi pascu. Vsetkych troch zavrie do Brunovej izby, aby pockali, ci sa vrah pokusi zabit aj jej noveho sampiona. Dobroduhovia suhlasili. Kazdy dostal jednu zbran. Boli zamknuti v tme v izbe. Po hodine zaculi, ako niekto schadza dole kominom. Pockali si na votrelca a chytili ho. Bol to polcik Glimbrin. Odviedli ho grofke. Ta ho dala strazit a podakovala im za sluzbu. Dobrodruhovia sa odobrali spat. Bernad so zranenym Ludwigom a Rudolf s Mistrall. Ti dvaja po nepokojnej noci povolili uzdu svojim citom a stravili spolu vasnivu noc.
Rano ich zobudil hostinsky. Objavil v hostinci dalsie mrtvoly: zaskrteneho grofkinho sluhu, ktory bol navstivit Schmidta, zapichnuteho grofkinho pravnika Gustava Rechtshandlera, jedneho z troch cestovatelov s rozbitou hlavou a troch Morovych knazov. Ich truhla bola otvorena a cerstvo mrtve telo v nej bolo bez hlavy. Z hostinca zmizli zvysni cestovatelia a Ursula. Grofka urcila, ze polcik tu bude uvezneny a pocka na strazcov. Ostatni sa rychlo rozisli.
Bola to dlha noc na ktoru nikto z nich nezabudne.

_________________
Barbarism is the natural state of mankind.
Civilization is unnatural. It is a whim of circumstance.
And barbarism must ultimately triumph.


Hore
 Profil ICQ  

Imperátor
Obrázok používateľa

Založený: 05.12.2005
Príspevky: 946
Body: 5
Bydlisko: Le frere et gloire
Pohlavie: Muž

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
15. Sommerzeit

Včera som stretol na polceste k Nulnu dvoch ľudí a elfku. Jeden z nich s rozbitou hlavou v bezvedomí, Ludwig bol zjavne zo severu. Medailón s vlkom, všetko vyzeralo na ulrikánca. Mistrall bola elfka, so spáleninou na ľavom líci. Elfovia by možno povedali, že krásna. A nebola veľmi ochotná vysvetliť čo sa deje. Trochu som mal pocit, že je v Rudolfovom tieni. Ale asi som naozaj nezdvorilý. Druhý s ľudí, Rudolf vyzeral zvláštne. Neviem ani ako ho opísať. Kotlety, naušnica v uchu. Hovoril čosi o tom, že bohovia sú ticho. (ľudia počujú iba to čo počuť chcú) Stretol kultistov. Zažil niečo zvláštne. Nech to znelo akokoľvek čudne, ešte čudnejšie znie to, že mám pocit, že mi hovorí pravdu. Teda ak zabudnem na to čo som kdesi čítal - polovica pravdy nie je pravda.

Možno má pravdu v niečom - vyzvedám príliš. Môj otec, myslím ten, ktorý ma vychoval, mi hovoril, že mám srdce zo zlata, ale utopené v kaluži drzosti a chladnosti. Som uzavretý človek. Môj osud patrí mne, bremeno s ktorým nechcem aby mi niekto pomohol. Som zhovorčivý a pomáham iným, ale neverím, že niekto iný môže rozumieť mne. Ľudia si myslia, že rozumejú starostiam a strachu iných, v skutočnosti však okolo seba iba prechádzajú.

Nič z toho však Rudolf ani Mistrall nevie. Vidia iba vetrom rozbité dlhé tmavé vlasy zviazané do copu. Hlboké hnedé oči, ktoré si všetko spod hustého obočia prezerajú. Drobné náznaky brady. Absolútna neschopnosť prejaviť náladu. Vraj vyzerám stále rovnako. Vraj stále rovnaký som. Nosím hnedý odev s kapucou. Asi keď ma niekto stretne sotva uhádne, že mám pôvod z nižšej šlachty. A tak mi to aj vyhovuje. Na chrbte mám luk so šípmi a menšiu tašku na jedlo, byliny, alebo hocičo iné, a na pravej strane nosím svoj meč.

Tak nejak ma uvideli.

Poprosili ma o pomoc s Ludwigom, ale to ani nemuseli. Prezrel som si ho, a jediné čo som vedel je, že je to zlé, a ak ho nedostanem do chrámu, tak neprežije. A tak som sa s nimi vydal cestou do Altdorfu. Cesta bola pomerne tichá, na svoje otázky som nedostával odpovede, iba útržky. Na večer sme prišli k hostincu. Pokračovať v noci nemalo význam, a tak sme zostali na noc.

Hostinec mal v názve Tri Pierka, ale to bolo asi jediné, čo ho odlišovalo od hociktorého iného hostinca v Impériu. Neprišiel mi ničím zvláštny. Naopak, spoločnosť v ňom zvláštna bola, a taký bol aj ich osud. Na tváre mám pamäť, ale ešte radšej zabúdam. Pamätám si na Morrových kňazov ktorí prišli, a začul som ako hovoria s hostinským, že ak sa budú náhodou hostincom plížiť zvuky uprostred noci, tak sa modlia. Mali so sebou totiž rakvu. Možno by som nemal počúvať všetko, čo začujem. Prináša mi to dávne spomienky.

Pamätám si na grófku, bola z vyššej šlachty, a ešte som ju pred tým nevidel. Blühen Sie, unsere Adligen! pomyslel som si.

A pamätám si jej šampióna Bruna, vyťahoval sa v pretláčaní. A potom tu bol Grimblim Oddsocks, pulčík, ktorý hral karty aj s Rudolfom a Mistrall. Po niekoľkých pre Rudolfa a Mistrall neúspešných partiách sa priznal, že je profesionálny potulný hráč kariet. Pozerajúc sa teraz na neho mám pocit, že som prehliadal veľa vecí, ktoré zneli zvláštne. Vtedy som však mal v sebe zopár pív a nechápavo som pozeral na Mistrall, ako prehrávala vzácne peniaze. Vedel som, že ľudia si vážia niečo, až keď o to prídu - ako vidím elfovia nesú viac podobnosti s ľudmi než si myslím.

Taverna bola zvláštna. Akoby prilákavala všetko - krásne aj zvrátené - v jeden celok. Kočiš, ktorý priviedol Morrových kňazov sa opil a odpadol. Za Brunom chodil neustále grófkin sluha a značne opitému mu hovoril, že má ísť spať. Bolo to zvláštne, čosi.. akoby kdesi vnútri mal predtuchu, že si má ešte raz sŕknuť z pohára, ešte raz sa zasmiať, ešte raz dokázať svoju silu, iba aby o niekoľko hodín zhasol ako najjasnejšia hviezda.

Večer bol v plnom prúde a ja som prestal piť. Ktosi v nočnej košeli zišiel dole a objednal si brandy a odišiel späť. Na to za ním išli traja ľudia, ktorých som si veľmi nevšímal. Poobzeral som sa naokolo. Mistrall a Rudolf veselo hraly karty. Vybral som sa do svojej izby skontrolovať Ludwiga, ale naozaj som išiel skontrolovať čo sa deje. Na chodbe som však nič zvláštne nespozoroval. Skontroloval som Ludwiga - keď som sa však vracal dolu, začali sa otvárať dvere z jednej izby, a vykukol z nich chlap v nočnej košeli. Spýtal som sa ho či je všetko v poriadku, ale to bola zbytočná otázka. Čokoľvek to bolo, čo sa tu dialo mi unikalo.

Nasledujúci kurz udalostí bol všetko len nie uveriteľný.

Rudolfa si najal istý Schmidt, aby išiel za sluhom - s ktorým sme ho predtým videli sa pochytiť - a doniesol mu odkaz. Za tým sluhom s ktorým sa nenápadne pohádal. Zdá sa, že čudné to bolo aj Rudolfovi, ktorý odmietol zobrať peniaze za túto službu, ale nakoniec za sluhom išiel. Potom si nás najal pán Rechtshandler, ktorý tvrdil, že traja muži, čo za ním vstali v taverne sú kultisti a vyhrážajú sa mu. Napriek snahe Mistrall, ktorá odpočúvala pri okne zavesená na lane sa nám nepodarilo nič dôležité zistiť. Jeden z nich akurát chýbal, čo vyvolávalo jasný zmätok u ostatných dvoch mužov.

Asi najdivnejšia bola bitka, ktorá sa strhla na prízemii. Istý šlachtic sa snažil dobiť dovnútra so svojimi mužmi, tvrdiac, že je tu istý Pfeiffraucher, ktorý ma vonku pristavený čln. Ožranské potyčky sú bežné, ale aj tak sa ma zmocnil pocit, že Pfeiffraucher je v hostinci. Tak či onak, sa nám podarilo ho zatlačiť za dvere.

Potom došlo k vražde grófkinho šampióna. Nôž, ktorý vraždil, vo mne vyvolal nepríjemný pocit a chcel som si skontrolovať, či sa mi môj nestratil. Skôr sa však ktosi ozval, že videl tento nôž u Rudolfa a nakoľko som s ním skoro stále bol, bolo jasné čo sa deje. Niekto nechce aby grófka mohla vyhrať spor, a zhodí to na niekoho iného. Boli sme síce zajatí ako podozriví, ale grófka samozrejme pochopila, čo sa deje a ponúkla mi, že odchytí vraha tak, že ma povolá ako šampióna, a Rudolf a Mistrall sa skryjú v izbe kde prespím. Ak chce niekto veľmi vyhrať súdny spor, tak musím byť jeho tŕňom v oku. Bol som však unavený a nevydržal som bdieť. Bola krásna noc, mesiac žiaril a ja som zaspal, z čoho ma vytrhol Rudolfov krik. Našťastie som si hneď uvedomil čo sa deje, siahol so po svoj meč pod posteľ. Vstal som, ale už zbytočne. Rudolf a Mistrall už držali malú postavičku, ktorú som v tme nerozoznal, ale s príchodom stráži a svetla som spoznal Grimblima. Prišiel cez komín.

Tej noci som ešte nešiel spať.

Napísal som si mená každého koho som si spomenul. Vadilo mi, že som nemal čas vyskúšať, či Pfeiffraucher nie je v hostinci. Ak bol, tak kto? Schmidt? Priznám sa, od momentu keď ponúkol Rudolfovi službu za pár zlatých doniesť odkaz do dormitória, to bolo akoby mi niekto zhasol pred očami. Keď zrazu stratíte kontakt s okolím, a všetko vidíte iba v obrysoch.

A teraz mám pocit, že ich začínam vidieť presne. Sluha spoznal niečo na Schmidtovi, alebo jeho žene. Jeho žene. Bola to jeho žena, vôbec? Šlachtici to boli, nižší možno, ale tým som si istý. Pfeiffraucher mal byť tiež šlachtic, a spoznali ho podľa člna. Pfeiffraucher sa vydáva so svojou láskou do hostinca, preč z mesta. Šlachta iba tak neopúšťa mesto a jeho bezpečie. Možno je to zakázaná láska. Zmenia si mená, aby zápis bol v poriadku, ale cestu im skríži grófka, ktorej jeden sluha spozná jedného z nich. Veď napokon sluhovia majú dobrý prehľad o šlachticoch. A tento sluha to nechce nechať iba tak, a vyhráža sa. Pochytia sa. A potom pošle Pfeiffraucher, alebo Schmidt, Rudolfa za sluhom - dostane ho z dormitória do svojej izby.. s úsmevom. Schmidt mu chce zaplatiť. Aspoň to si sluha myslí. Ide hore schodmi, zaklope a otvorí dvere, ale Schmidt sa na neho vrhne a zašktrí ho. Keby išiel do dormitória sám, nemal by túto výhodu. Navyše by ho ľudia videli. Takto má zločin jediného svedka, ktorý si čo to popil, a jeho slovo nemá váhu ako slovo šlachtica. A navyše si ten svedok ani neuvedomuje, čo sa stalo.

Bojím sa toho, že aspoň trochu svetla som vrhol na to čo sa dialo, pretože .. nie .. sluha zasial vietor a zožal búrku. Musím to povedať grófke, a možno to aj nechať na ňu, bol to jej sluha. Naháňať nejakého zbabelca a vraha po Impériu sa mi nejaví šťastne. Či už sa mýlim, zistí snáď ona, alebo niekto na to povolaný.

Rakva. Nedá mi zaspať. Koho v nej priniesli?
Alebo koho v nej mali odniesť?
A čo kočiš. Odpadol po pive? Pár pivách?

Kde bol tretí cestovateľ.. videli sme ho ísť hore, ale Mistrall hovorila, že v izbe videla iba dvoch, a hovorili o tom, že tretí mešká, a už tu dávno mal byť. Ráno má jeden z nich rozbitú hlavu. Bol to on? Musím sa spýtať Mistrall.

Je to príliš zložité, ale myslím, že dôležité je nestratiť nádej. Tento svet nie je logicky usporiadaný, ani spravodlivo. Okrem nádeje, však nesmieme zabúdať na stratenie rozumu a chladnej hlavy. Nemôžeme napraviť krivdy sveta. Každý má svoje miesto - na tomto mieste sa musíme snažiť. Ludwig je na tom zle, a sľúbil som Rudolfovi a Mistrall, že im pomôžem dostať ho do Altdorfu, kde sa o neho v chráme postarajú.

Ak to dovtedy prežije. Nechcem byť chladný v tejto veci, ale videl som smrť už viac krát a v rôznych podobách, a človek môže hľadať niečo iba dovtedy, kým neuverí, že to neexistuje.

A zmocňuje sa ma ešte niečo. Rudolf a Mistrall.
Inak než s mečom pod posteľou už spať nebudem. Poslednú noc zostali sami, a ráno je tu príliš mŕtvych. Niečo mi taja, a dokým to nezistím, neverím im ani slovo. Nešťastie má zvláštny zvyk chodiť v ich stopách.

Na konci som si spomenul na Danielle. "Nikdy sa už nevrátiš. Si vyhnanec. Nemôžeš mať domov, ani keby si chcel."

_________________
"Však lev, to je vlastne kôň."


Hore
 Profil ICQ  

Cisárovná
Obrázok používateľa

Založený: 17.04.2006
Príspevky: 893
Body: 3
Bydlisko: intrákové podzemie Bratislavy
Pohlavie: Žena

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Konečne voľná! Moja duša už zúfalo túžila po tejto chvíli, môcť to zvolať nahlas....Cítim, ako sa vietor pohráva s mojimi vlasmi. Pri Manannovi, už len pre tento úžasný pocit stálo za to pretnúť putá viažuce ma k môjmu klanu a opäť počúvnuť hlas vetra...Nemôžem písať, cítim volanie rieky, jej chuť na svojich perách...Musím ísť......

      Už štyri dni cestujem na lodi, ktorá sa honosne pýši menom „Šťastný cestovateľ“. Ešte len štyri krátke dni ma delia od Altdorfu, no mne sa to zdá, ako keby to boli už mesiace, čo počúvam spev vtákov, keď sa ráno budím na pohojdávajúcej sa lodi. Kapitán Sigmund Špule tvrdí, že ak nám počasie vydrží, do Nulnu by sme mali docestovať najneskôr v podvečer Konigstagu.

      Hlavou mi však prebleskujú myšlienky, že by som nedbala, ak by táto cesta trvala aspoň o niečo dlhšie... Najradšej mám podvečer, keď sa prechádzam po palube lodi skrývajúc sa pred zrakmi ostatných cestujúcich...

      Bohužiaľ alebo našťastie, ktovie aké má osud so mnou úmysly, sa mi dnes takto ukryť nepodarilo. Rudolf Nietzsche. Tak sa predstavil ten chudobný a nadmieru zhovorčivý študent z Altdorfu.  Stačilo pár pív a dozvedám sa o jeho pohnutom živote...už vyše troch mesiacov hľadá svoju stratenú študentskú lásku a toto hľadanie ho vedie do Nulnu. Zverí sa mi pri tom, že pri jednom zo svojich študentských dobrodružstiev zachránil život váženého občana Altdorfu...akéhosi Nathaniela de Noiret. Akéhosi! Veď je to syn môjho drahého Francoisa....Bohovia, vďaka za jeho mladícku odvahu! Cítim vďačnosť...

      Pri večeri vedľa nás sedí ešte jeden muž. Zhovorčivosť nie je jeho silnou stránkou, no pivo a víno už rozviazalo jazyky mnohým a ani on a, bohužiaľ, ani ja toho nie sme výnimkou. Prichytím sa pri tom, ako im vysvetľujem dôvody mojej plavby na lodi, no našťastie sa spamätám ešte predtým, ako sa im zdôverím so svojou túžbou zistiť niečo o svojom stratenom otcovi... Dolan, tak sa volá ten mlčanlivý muž, však už v tejto pokročilej hodine upúšťa od svojej zádumčivosti a zverí sa nám so svojim trápením. Jeho malá sestra stratila pokoj svojej duše a on cíti zodpovednosť a naliehavé nutkanie jej pomôcť, preto cestuje do Nulnu. Verí, že niekde tam vo svete nájde pre ňu vyslobodenie z týchto pút...

      Noc je dlhá a poháre vždy tak prázdne.....

      Pokojné dni plavby sú dnes prerušené výkrikom. Na ľavoboku sa objaví loď, aj keď viac by ju vystihoval opis - potápajúca sa bárka. Vytrhnutí z každodenne sa opakujúceho rituálu plavby, pridávam sa spolu s Dolanom a Rudolfom ku kapitánovi a odchádzame na prieskum. Na palube nachádzame mŕtvolu námorníka so svojim mečom...Morr nech sprevádza tvoju dušu na ceste ...Tvoj meč si ponecháva Rudolf, živým už teraz poslúži lepšie ako tebe, nešťastník...
     
      Zostupujeme do podpalubia. Svetlo preniká len škáročkami v stenách a všade vládne prítmie. Nachádzame dvere do kajuty. A zároveň objavujeme jediného človeka na tejto lodi, čo prežil. Kapitána. Oháňa sa po nás svojou sekerou. A padá na zem. Mŕtvy, bez jediného nášho zásahu. Čo za temná sila tu vládne... Nemáme veľa času, nuž každý hľadá v kajute to, čo považuje za dôležité. Mám to, čo som hľadala, kapitánov denník. Rudolf nachádza divadelnú masku skrytú v taške, čo plávala vo vode uviazaná o okno. Končíme prieskum a vraciame sa na Šťastného cestovateľa.

      Večer sa zlú predtuchu snažíme zahnať pri víne. Witchhunter Gunar Krauthosen. Aj teraz keď píšem tieto riadky cítim nepokoj a hlavou mi víria myšlienky. Má jeho smrť niečo spoločné s jeho posledným prípadom? S odhalením kultu v dedinke Grissenwald, o ktorom nám rozprával kapitán Špule? Náhody v tomto prípade zrejme neexistujú... A podivná divadelná maska, čo sa na nás usmieva raz ženskou, raz mužskou časťou tváre? Príliš veľa neznámych.

      Hlavou mi asi pochoduje armáda zapáchajúcich orkov... Mor na nich! Len ťažko sa sústreďujem na písanie, no musím to všetko zachytiť tak, ako sa to stalo...Ešte kým to mám v čerstvej pamäti... Aj keď rany mi to budú pripomínať ešte dlho...A jazvy moju hlúpu pochabosť možno až do smrti...

       Ešte sú to len dva dni, čo sme zakotvili v dedinke Halbherzig ležiacej na Reiku a vzdialenej už  iba pár dní od Nulnu. Považujem to za dobrú príležitosť skúsiť získať nejaké cenné informácie, ktoré by pomohli objasniť čudné okolnosti spojené s nájdením mŕtveho witchhuntera. Cítim, že moje plány sa u mojich dvoch spoločníkov nestretajú s nadšením. Stále mlčiaci Dolan? Teplá posteľ a nehojdajúca sa podlaha ho lákajú viac ako možnosť spoznať tajomstvá skryté za tvárami občanov tejto dediny. A Rudolf? On si naopak vypočuje výzvu, ktorú mu našepkáva tmavá noc...no rozhodne sa na ňu odpovedať osamote a v inom hostinci ako ja.

      Ach, kiežby to pokušenie skúsiť odhaliť neznáme nebolo tak veľké...A zabudnúť na to, aké...naliehavé... sú túžby mužov, sa väčšinou nevypláca. Vyriešiť všetko rozhovorom? Ako rýchlo a v nenávratne zmizli moje predstavy, keď nocou prchám pred štyrmi príslušníkmi ľudskej rasy...

      Kameň. Tak malý a predsa taký dôležitý, keď len on stojí v ceste medzi mnou a mojím útekom. A tak padám na zem. Och, Manann, pýtam sa ťa...Podarí sa mi niekedy zabudnúť na ten odpudzujúci dych rynúci sa z ich úst...či na ich driapajúce ruky? Musí...
Dolan zbiera sily po tejto šarvátke a Rudolf, čo prelial prvýkrát ľudskú krv, sedí na stoličke nechávajúc sa ošetriť. A ja prichádzam o všetky svoje peniaze. Taký je výsledok mojej nerozvážnosti, keď vysvetľujeme strážnikovi dôvody našej nočnej potýčky na námestí.     Dvakrát zadĺžená, dvakrát zaviazaná. Najprv záchrana Nathanielovho života, teraz toto... A to som na ceste ešte len pár dní...

_________________
Music is enough for a lifetime, but a lifetime is not enough for music.
Don't try to change things you can't change. Try to learn how to accept them.


Hore
 Profil ICQ  

Cisárovná
Obrázok používateľa

Založený: 17.04.2006
Príspevky: 893
Body: 3
Bydlisko: intrákové podzemie Bratislavy
Pohlavie: Žena

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Morrslieb ma znepokojuje…
      Jeho tvár sa na mňa vyškiera svojim bezzubým úsmevom a mne zimomriavky prechádzajú po koži. Cítim...ani neviem, čo vlastne. Jednoducho sa cítim ako suché lístie, s ktorým sa vietor len tak pohráva. Ani ja neviem, ako sa to všetko skončí, kam nás osud zaveje...
      Len nech je to preč od tohto prekliateho Bogenhafenu...Prečo sme tu vlastne došli? Načo? Mámila nás vidina ľahkého zbohatnutia?
      U Mannana, ako sa to vlastne celé začalo...
      Ach, spomínam si na ten deň jasne. Cestovali sme dostavníkom do Altdorfu, keď na nás zaútočili dvaja beastmeni. Ach áno, mohlo by sa to zaradiť k bežným situáciám vznikajúcim pri našom putovaní, ak by sme ďalej nenaďabili na prepadnutý koč s mŕtvymi telami. A jedno...jedna tvár... Rudolf by sa mal asi radšej spýtať svojich rodičov, či sú si istí, kde po sebe zanechali svojich potomkov.
      Táto mŕtvola totiž ako keby Rudolfovi z očí vypadla. Vraj akýsi Castor Lieberung cestujúci do Bogenhafenu s cieľom prihlásiť sa tam ako dedič majetku. A túto osobu sprevádzal Rudolfov známy ešte z čias jeho štúdií. Náhoda? Azda len bohovia vedia. Prečo teda neskúsiť šťastie, keď takto padá do lona a neprihlásiť sa o dedičstvo vydávajúc sa za chudáka Castora?
      Plán to bol zaujímavý, len tie následné komplikácie ho akosi....urobili menej sympatickým...
      Ani náš pobyt v Altdorfe, kam sme dorazili v náhlení sa za pomocou úbohému Ludwigovi, sa neobišiel bez komplikácií. Priznám, časťou som sa na nich podieľala aj ja...
Ešte sme sa ani nestihli ubytovať v hostinci, keď sa Rudolf stal stredobodom záujmu dvoch podivných mužských indivíduí. Snažili sa mu svojimi gestami niečo naznačiť? Zjavne to vedeli len oni sami.
      A ja by som si už zrejme mala zapamätať, že potulovanie sa po krčmách nie je pre elfku v ľudskom svete najšťastnejšie riešenie. A hlavne ak sa šľachticom nachádzajúcim svoje potešenie v pohári alkoholu zjavne zdám ako ľahká a predovšetkým exotická korisť. Trúfajú si, hlavne keď majú po svojom boku silných mužov, čo za nich vyriešia problémy, ktoré by im Rudolf, či môj známy Adam mohli spôsobiť.  Nechávam sa teda od nich pozvať do izby v hostinci, no tam už radšej preberiem iniciatívu do svojich rúk... Výdatne mi pri tom pomôže vytasený rapír a kľúč od zatvorenej izby, ktorý hodím ochranke, keď utekám preč.
      Spomienky na Altdorf sa mi už pomaly strácajú z mysle, no ešte jedna udalosť sa mi pomaly vynára, keď sa snažím spomenúť si ...
Bernard nás požiadal o pomoc. Ako som mohla na to zabudnúť! Práve, keď sa mi už zdalo, že nás opustí, veď ťažko zraneného Ludviga sme zanechali v opatere Sigmarovych kňažiek a tak ho už nič nedržalo v mojej a Rudolfovej spoločnosti, práve vtedy nás požiadal o pomoc...
      Ach, moja myseľ má toľko dier ako starý vrak lode...
      Ako to vlastne bolo? Vynárajú sa mi len útržky spomienok. Vykrádači hrobov. Mali sme ísť sledovať akéhosi človeka, ku ktorého domu bol Bernard privedený sledovaním dvoch vykrádačov hrobov. No nemalo ostať len pri sledovaní...Veď tu bola šanca, že možno zistíme aj pár informácii o Bernardovej mŕtvej milej...
      Musím sa ticho zasmiať... Na Rudolfa tvrdiaceho, ako mu je zle od žalúdka, keď zaklopal na dvere a snažil sa tak dostať dovnútra, bol každopádne... zaujímavý pohľad.... Avšak úžitok sme z neho veľký nemali, jedine ak by Rudolf v budúcnosti tie kvapky, čo dostal, naozaj aj potreboval...
      Aj nápad dostať sa dovnútra predstierajúc, že aj my sa živíme vykrádaním hrobov a vo vreci sme priniesli ďalšiu mŕtvolu...sa mi zdá, teraz, keď si na to spomínam, trochu bizarný...
       Bernard ešte aj medzitým zohnal Morrovho kňaza, ktorý mal byť svedkom niečoho podivného, čo sme vnútri mali odhaliť. Hm... každopádne, za tú hodinu, ktorú kňaz strávil čakaním na nás... to kým sme zistili, že človek vnútri je obyčajný lekár uspokojujúci svoju túžbu po vzdelaní trochu neobyčajným spôsobom - pitvaním mŕtvych ľudí... bol aj spravodlivo odmenený, veď náš príspevok na Morrov oltár nebol až tak malý...
       A tak nastal čas opustiť Altdorf. Smer Bogenhafen, použitý prostriedok – Adamova loď. Ešte že som náhodou vtedy v prístave stretla Adama, starého priateľa môjho otca, obchodníka udržiavajúceho vzťahy s mojím klanom v Marienburgu. Jeho loď nás mala zobrať až do Bogenhafenu, kde chcel aj on uzatvoriť nejaké obchody.
       Ten deň nás zobudilo búchanie na dvere našej izby v hostinci.
       Nás... Rudolfa a mňa... zasa tá neodbytná myšlienka, čo sa mi vysmieva do tváre...čo to robíš, elfka, raz ti nestačilo popáliť sa? No teraz to nechcem riešiť, ešte nie... Neskôr...
       Ten deň sme teda boli prebudení Adamom, ktorí nás prestrašene zháňal. Musíme vyplávať čo najskôr, ráno v rieke totiž našli zavraždených dvoch šľachticov. Samozrejme, že tých mojich známych. O hodinu sa už teda plavíme po rieke a ja konečne môžem cítiť vietor vejúci mi do tváre a mierne pohojdávanie lode pod nohami. Konečne voľnosť... Našu pokojnú plavbu narúša len patrolujúca hliadka hľadajúca podozrivých...
       Ďalšie náznaky toho, že všetko nebude také ľahké, ako sa to možno aj zdalo, sa objavili v jednej dedinke nezapamätateľného mena. Našťastie, útok cudzinca s kušou a jeho dvoch spoločníkov v podpalubí lode sme prežili... Rudolf aj Bernard síce s ťažšími zraneniami, no šťastie stálo na našej strane. Avšak ešte aj teraz cítim slabšie zamrazenie, keď si spomeniem, čo stálo v liste, ktorý som našla vo vrecku tohto mŕtveho muža. Zabiť. Rudolfa a jeho dvoch spoločníkov, teda mňa aj Bernarda. Niekto vedel o našich krokoch a najal na nás tohto vraha. Toho, ktorého mŕtvolu už teraz obžierajú ryby v rieke.
      A tak sme sa teda doplavili do Bogenhafenu. Čo som vtedy cítila? Pamätám sa ešte na to? Snáď už aj kúsok obáv a rodiaci sa....strach...bol to už aj vtedy strach? Strach, ktorý už teraz cítim naplno? Myslím, že ešte nie...
       Naše prvé kroky, samozrejme, viedli do hostinca, kde sme si chceli prenajať izby. Na Rudolfovo sklamanie...a čo si budem nahovárať, trochu aj na moje...mali voľnú iba jedinú, a tak sme sa o ňu teda museli podeliť všetci traja spoločne. V meste totiž začal akýsi trojdňový festival, a tak všetko praskalo vo švíkoch.
Keď sa tak zamyslím, takéto ľudské festivaly mi ešte veľa šťastia nepriniesli... Ani tento nemal byť výnimkou...
       Stánky so všeličím možným. Užitočným aj neužitočným. Prepotené ľudské telá. Zápach z dobytka. Hlučná vrava všade naokolo. Človek zvolávajúci na neobyčajné predstavenie. Vraj uvidíme, čo sme ešte nevideli. Napríklad trojnohého goblina, ktorý sa pokúsi utiecť. Bohužiaľ, či našťastie, kto vie, sa mi ho podarilo zastaviť. Možno som ho mala radšej nechať tak, snáď si ani nezaslúžil takú smrť. Byť použitý ako obeť pri vyvolávaní démona, to vždycky poteší...
      Ale zbytočne predbieham. Ak chcem pochopiť, čo sa to tu vlastne deje, musím si spomenúť na všetky maličkosti, ktoré sa udiali a hlavne, ako sa udiali. Všetko môže mať nejaký význam...
       Tak teda potom, čo sa goblinovi podarilo na druhý pokus utiecť do mestských stôk, boli sme požiadaní od jeho majiteľa, aby sme ho, ovšem, že za dostatočnú odmenu, priviedli späť živého... Ani starosta Richter na seba nenechal dlho čakať a poctil nás svojou prítomnosťou. Aj on nám ponúkol odmenu za rýchle nájdenie goblina, ba čo viac, potešilo by ho, ak by bol už po smrti...
       Rudolf s Bernardom sa teda vybrali na menší výlet do tej príjemnej a lákajúcej časti mesta....spomínaných mestských stôk. Vďaka bohom, že som ich vtedy nesprevádzala. Aj tak som potom v tom... priestore... strávila dostatočné množstvo hodín... Ach áno, no ani rozhodnutie prechádzať sa sama po meste, zrejme nebolo najlepšie... Zjavne ma majú v obľube nielen ľudské deti, keď ma chcú okradnúť, ale ešte aj tomu poslednému volovi, ktorý za mnou utekal a zrazil ma na zem, som asi sympatická...
       A aby toho nebolo málo, vyslúžila som si od Bernarda to nádherné pomenovanie... frajerka... Cítim, ako sa my nechty zarývajú do dlaní. Áno, áno, Rudolf, Bernard niečo o nás dvoch musel tušiť, ale veď prečo nevyužiť príležitosť a nezavesiť mu to rovno na nos...A hlavne poza môj chrbát...Veď keď už som teda tá tvoja....frajerka! To slovo vypľujem z úst...
       Stačilo, u bohov, stačilo! Raz som sa už neovládla... a to predsa nie je v mojej povahe, vykrikovať a hádať sa s inými, či dokonca... trieskať s dverami ako obyčajná ľudská slúžka... Čo ma to vtedy posadlo?
       Ale zasa na druhej strane... musím uznať, že Rudolf má, hm... zaujímavé presvedčovacie prostriedky...
       Nechávam tieto myšlienky radšej pomaly miznúť.... Mysľou mi už totiž víri ich rozprávanie o tom, čo zažili dole, pod mestom. Tajná miestnosť s nakresleným pentagramom na podlahe a v strede...goblinie zvyšky. A démon strážiaci schodisko vedúce niekam nahor... A aby sa to všetko ešte viac zamotalo, Richter sa nechá počuť, že zvyšky goblina boli nájdene vraj niekde v nejakom skladisku zavalené skriňou, takže môžeme po ňom prestať pátrať...
       Cítim ako slabý vietor, čo prefukuje cez okno, pohládza moje ramená... Strasie ma.... verím, že od chladu alebo...alebo je to od tých slov, čo povedal Rudolfovi ten starý a špinavý muž dnes večer na ulici? Chráň sa démonov, ty prekliaty...
Mraky zakryjú Morrslieb a ja sa modlím k Sigmarovi...nech nám dá silu bojovať s tým, čo nás čaká v ďalších hodinách a dňoch...
      Lebo moja neblahá predtucha sa začína napĺňať...

_________________
Music is enough for a lifetime, but a lifetime is not enough for music.
Don't try to change things you can't change. Try to learn how to accept them.


Hore
 Profil ICQ  
Zobraziť príspevky za obdobie posledných:  Usporiadať podľa  
Stôl uzamknutý Táto téma je zamknutá, nemôžete upravovať príspevky ani posielať ďalšie odpovede.  [ Počet príspevkov: 12 ] 

Všetky časy sú v UTC + 1 hodina [ letný čas ]


Kto je prítomný

Ľudia sediaci pri tomto stole: Žiadny registrovaný používateľ a 1 hosť.


Nemôžete zakladať nové témy pri tomto stole
Nemôžete odpovedať na témy pri tomto stole
Nemôžete upravovať svoje príspevky pri tomto stole
Nemôžete mazať svoje príspevky pri tomto stole

Hľadať:
Skočiť na:  
cron
Powered by phpBB © 2000, 2002, 2005, 2007 phpBB Group
Karma MOD © 2007, 2009 m157y, modifications © 2010 Annun