HuSä

Najzelenšie fóra slovenského Internetu.

Všetky časy sú v UTC + 1 hodina [ letný čas ]




Stôl uzamknutý Táto téma je zamknutá, nemôžete upravovať príspevky ani posielať ďalšie odpovede.  [ Počet príspevkov: 2 ] 
Autor Správa

Pútnik
Obrázok používateľa

Založený: 08.09.2006
Príspevky: 24
Body: 5
Bydlisko: Aiur/Tarsonis

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Toto je tema pre profily postav starej Grupy A

Henrich Schwarz - 34  

Narodeny na statku blizko Nulnu, ako syn nizsej slachticnej. Tento statotok je jediny majetok rodiny. Rodiny velmi nepocetnej, pretoze ju tvorim len ja , Henrich a moja matka Anastacia, ktora uz je v tejto chvili po smrti. Otca som nikdy nepoznal a matka mi o nom davala len velmi kuse informacie. Nikdy som sa nedozvedel co vlastne robil a ani kde je , resp ci a ako umrel.

Uz ked som bol maly, tak sa nam zilo velmi tazko a matka to nemohla sama financne utiahnut a tak mi vybavila sluzbu u stryka z druheho kolena, ktory podnikal s vinom. K nemu som dorazil ako strnastrocny. Stryko bol slusny(v ramci moznosti obchodnika) chlap a sluzbu som dostal dobru, naucil ma citat pisat a pocitat, braval ma so sebou na jednania a ukazoval mi ako sa robia obchody. Prihlasil ma na univerzitu a  ja som studoval, co ma vtedy skutocne aj bavilo. Po case som mohol niekedy aj sam(pod dozorom) realizovat nejake tie obchody a veci sli spravnym smerom.

Ako to vsak byva, clovek mlady, clovek pochaby. V tom case sa prejavila moja vesela povaha a chut hyrit (17-18 ) a v nocnom zivote v Nulne som sa zaplietal  coraz viac do coraz pochybnejsich zalezitosti, kde som spoznal aj Alfreda. Skola postupne zacala upadat na nizsie priecky priorit a zacali ma zaujimat celkom ine zalezitosti. A kedze penazi na zaciatku bolo dost, aj bolo za co hyrit a bavit sa. Postupne vsak uspory zacali vysychat a peniaze bolo treba zhanat inymi zdrojmi. A tak som zacal okradat stryka, najprv drobne kradeze z pokladnice, ale toho nebolo dost a citil som ze to nieje ono. Prisiel som vsak na sposob, ako to sikovne zakryt v uctovnictve a robit obchody aj za strykovym chrbtom, pozmenovat dodacie listiny a menit dodavky a kvalitu objednavaneho tovaru a zdalo sa mi ze veci idu spravnym smerom.

Samozrejme, ze sa na to prislo. Bol som v tom uplne namoceny a nebolo moznosti uniknut. Stryko ma chcel okamzite vydat strazcom poriadku, dorazila vsak moja matka , ktora sa to nejako dozvedela a prisla za mna orodovat. Prosby gradovali avsak stryko sa zdal byt neoblomny az zaprisahala stryka menom mojho otca, nech to nerobi, ked maju veci ostat tak ako su doteraz(co tym myslela som doteraz nepochopil). Na to, na moje prekvapenie, stryko ustupil a vec neoznamil. A ja som na druhy den nastupil , taktiez na moje prekvapenie, na novu poziciu v strykovej firme, na pomocnika pohonica/zavoznika, pomahal som nakladat a skladat sudy, valal som drevene sudy temnymi chladnymi pivnicami a robil spinavu pracu a bol som stastny, ze to aspon takto dopadlo. A zdalo sa mi ze veci idu spravnym smerom.

Po case sa vsak praca stavala pre mna tazkou, a zacinal som sa dostavat do partie pohonicov a zavoznikov. A tam to fungovalo tak, ze kto chce s nami byt, musi s nami pit. Pri zavozniceni sa stavalo, ze tu sa stratil sudok lacneho kysleho jabcaku, tu sa sudok rozbil a trocha vinka sa zachranilo, tu nas ponukli v krcme za zlozeny naklad a tak som sa postupne prepracoval k solidnemu nabehu na alkoholizmus, ktory sa mi aj podarilo behom roka dosiahnut (20). Stryko to vsetko matke referoval, ona mi vsak nikdy jedinym slovom nic nepovedala a postupne zialom chradla, az to cele neuniesla a umrela. Zo statku som nevidel ani zlatku, nikdy som sa nedozvedel, co sa s nim vlastne stalo. Avsak, dva tyzne po smri matky ma stryko bez cohokolvek vyhodil. A veci vobec nesli spravnym smerom.

Prespaval som po skarpach a hrabal sa v hnoji za obzivou, cas od casu drobna kradez, a bolo mi jasne ze je to najlepsia cesta na sibenicu, ale v stave v ktorom som bol, mi to bolo jedno. Vtedy ma objavil Alfred, stary kamarat, ktory bol docasne mimo mesta. A “ponukol” mi “moznost”… nie uplne cistu a nie uplne v normach zakona, ale bola to moznost, musel som vsak skoncit s chlastom a to definitivne. Bolo to tazke, velmi tazke, pamatam si ako ma zvezoval aby som nemohol ujst, ako som sa mu vyhrazal smrtou vo vsetkych formach a moznostiach. Pamatam si ako som davil vlastne vnutornosti v zachvatoch abstaku, ale podarilo sa. Dostal som sa z toho. A mohol som skusit pokracovat v ponuknutej “moznosti”… ako som sa postupne dozvedel, spocivala v zbavovani veci tych ludi, ktory ich uz evidentne nepotrebovali… od neboztikov. Niekedy to vobec  nebola potesujuca praca , ale clovek si zvykne na vsetko. Nechcel som sa stazovat a robil som , co sa kazalo. A opat sa mi raz zdalo, ze veci idu dobrym smerom.

Praca to bola “lahka” a aj celkom vynosna, avsak, ako sme zistili, mali sme konkurenciu. Je jasne, ze aj my s Alfredom sme nerobili na vlastnu past, ale boli sme “mierne” organizovany. A tak som sa priplietol do vojny gangov. Ja som sa velmi o tieto veci nestaral… ja som sa hlavne zbavoval tiel. Avsak , zacalo to byt skutocne dost na ostrie noza, uz aj pre mna. A tak sme sa s Alfredom dohodli, ze odchadzame a nechame veci tak ako su. Tak sa aj stalo, jednej sychravej noci sme sa obaja vytratili z mesta opacnymi smermi. A zdalo sami, ze sa veci konecne pohli spravnym smerom, ze po mne nikto nepojde a zbavim sa minulosti.

Usadil som sa v jendom mensom mestecku, kde som si nasiel pracu. Ironiou osudu sa stalo , ze som sa nakoniec stal cez ochranku a straznika az strazcom poriadku(na zaklade sflasovanych dokladov a odporucani). Zil som sporiadany zivot a rozhodol som sa , ze budem pokracovat v studiu , ktore som zanechal v Nulne. Prihlasil som sa opat na skolu a s vervou som sa pustil do studia. Podarilo sa mi na skole spoznat krasnu mladu studentku Annu, s ktorou som sa coskoro velmi zblizil, zaobstaral som nam maly domcek a veci konecne objektivne  sli spravnym smerom.

Trvalo to tak skoro dva roky(bol som 28 rocny), zivot bol ziarivy a krasny a ja som mal pocit ze sa nic nemoze stat. Stalo sa. Uz hned rano ako som  vstal, som mal nejaky zly pocit, ale pravidelne oddychujuca Anna po mojom boku tieto obavy rozptylila a ja som spokojne siel do prace nahanat zlocincov. Pri ceste do prace sa pri mne pozastavil nejaky cudzinec a strcil mi nejaky papier do ruky a stratil sa v dave. Vedel som, ze sa veci zvrtli ako som nechcel. V praci som si potajme list precital. V skratke. Dala o sebe vediet stara partia, pre ktoru som robil hrobara. Ze potrebuje v tomto mestecku pomoct a to tak , ze prizmurim oko nad jej aktivitami a moji kolegovia urobia to iste a ja sa o to postaram. Na oplatku mi pomozu dostat sa v kariere vyssie a majetkovo si prilepsim. Mne sa vsak uz do toho nechcelo ist, chcel som si zit svojim zivotom a zbavit sa minulosti, ktora ma vsak predsa len dobehla. Podla tajnych znaciek som si zorganizoval schodzku. Tam som oficialne a vsetkym povedal, ze tento biznis uz nieje pre mna. Ze mam krasnu zenu a ze si planujem inu buducnost. Buducnost s detmi a bez problemov a rizika zabitia.  A myslel som si , ze to pochopia a bude to tak dobre…

O dva tyzdne ked som sa vracal domov, som nasiel doma veci rozhadzane a Anna doma nebola. Na stole bol odkaz, ze bud splnim podmienky, alebo na stastnu rodinu mozem zabudnut. Nebolo o com uvazovat. Vedel som, ze s mojou minulostou uz musim niekedy zuctovat a ze ta chvila prisla. Nebolo uz kam a preco utiect. Prehodil som si plast ciernou stranou von, za opasok zasunul svoju oblubenu dyku ktorej cepel som predtym potrel jedom, skontroloval, ci rapier ide lahko vytiahnut z posvy. Na mojej lahkej kusi som po skoro dvoch rokoch opat natiahol tetivu a skontroloval, ci hroty sipok so spatnymi hacikmi spravne sedia. Cez tvar som si dal ciernu satku, obul tiche topanky, zo skrine vytiahol davno nepouzivane  nacinie a naradie, skusenymi davno naucenymi pohybmi ho na seba obliekol a natiahol, natrel sa sadzami a pockal v meditacii do noci. Zvlastne, citil som sa ako pred rokmi, ako by tie pokojne roky medzi ani neexistovali. Po izbe kde som sa chystal na odchod prebehol potkan. V mentalnej napatosti som po nom instinktivne a podvedome v mysli udrel pastou. Zviera sa v polke rychleho kroka zarazilo, skrutilo v krcoch a strnulo. Z papulky mu zacali frkat krvave sliny, ako si prehryzlo jazyk a zachvatili ho nekontrolovatelne krce… vedel som , ze je cas vyrazit.

Bolo po vsetkom. Anna lezala mrtva s podrezanym hrdlom este stale priviazana na stolicke. Uz ani necukala nohou, ako jej z tepien vytiekol vsetok zivot. Chlap ktory to urobil vsak este zil, lezal na zemi, kopal nohami a rycal strachom a bolestou, trhal si vlasy a bil si hlavu o zem , ako sa z nej snazil vypudit bolest, ktora v nej panovala. Bol posledny, co este zil. Pre istotu som vsak este raz prehliadol miestnost, aby som nezostal prekvapeny. Prikrocil som k nemu, evidentne si ma nevsimal. Pristupil som mu ruku a pristrelil ju o drevenu dlazku. Z blizka to slo lahko. Ako by si to ani nevsimol, druho rukou si stale driapal hlavu. Nohou som mu pridupol aj druhu ruku a pristrelil ju k dlazke. Az teraz som mu trochu ulavil od jeho bolesti v hlave. Aj to len tolko, aby sa stal pricetnym a zacal ma vnimat. Napriek tomu viem, ze ta bolest v hlave musela byt strasna. V ociach sa mu zracil strach a pomaly sa zacalo ukazovat aj sialenstvo. Videl som na nom, ze chce zit a tak som mu dal moznost. Odpovedal na vsetky moje otazky, niekedy aj viac nez som chcel, ale dozvedel som sa, kto a odkial sa o mne dozvedel, kto bol prikazcom a taktiez vykonavatelom. Viac som nepotreboval. Som chlap a drzim slovo, nechal som ho zit. Len som mu vratil spat vsetku tu bolest v hlave, ktoru tam mal pred tym. A vedel som, ze uz nikdy nic nepojde spravnym smerom.

Nebudem uz vela pisat… Zohnal som Alfreda, a je jedno ako a kde. Myslim ze je to aj pre teba, moj mily citatel, dobre, ze o tom viac nevies. A vratili sme sa naspat do Nulnu. V tichosti a tme. Presne tak ako sme odisli. Vsetky skutocnosti boli jasne a chlap pri vysluchu skutocne neklamal. Vsetko bolo ako povedal. Plan bol kratky a jednoduchy. A nakoniec bol aj tak zrealizovany. Dom premeneny na pevnost zabarikoadovanymi oknami a jedinym vchodom sa stal zaroven pascou. Zrejme nikto nepocital s dostatocnym sialenstvom, ktore by mohlo niekoho prijmut vyvolat poziar v husto osidlenej stvrti zvacsa s drevenymi domami.

Vo chvili, ked som na dialku zapalil strechu a sudy s olejom na voze, zaparkovanom tesne vedla steny domu, som citil mierne zadostucinenie. Ale vedel som, ze uz ked som videl Annu dokonavat, ze sa vo mne nieco zlomilo. Teraz sa len dielo vo mne dokonalo. Videl som, ako sa horiace dvere postriekane olejom z vybuchnuteho suda prudko otvorili a ktosi chcel vybehnut na ulicu. Celou silou vole som chlapa sotil naspat. Len kratko vykrikol, ako ho neviditelna sila sotila spat do horiaceho domu. Ale krical dlho a nie sam, ked nedokazal otvorit dvere, ktore ta ista sila, posilovana chladnou zurivostou drzala tie dvere nadalej zatvorene. Zo susednej ulice som pocul treskot chladnej ocele. Alfredov obojrucak ma nezamenitelny zvuk. Postaral sa o pribiehajuce posily presne ako sme sa dohovorili, uz bolo treba vydrzat len par minut, kym nebude dvere vobec treba drzat. Zacali sa zbiehat ludia, ktori zacali hasit. Bolo vsak ocividne, ze s tymto domom sa uz nebude dat nic spravit, preto zacali okamzite zhadzovat sindle zo susednych domov a snazili sa zachranit aspon tie. Vo vzduchu sa zacali sirit odporna nasladla vona spaleneho masa a moj tlak na dvere povoli. Citil som sa zrazu strasne unaveny a prazdny. V usiach mi znel krik palenych a v hlave som citil ich bolest, ktora uvolnovala jemne chapadielka sialenstva plaziace sa mi po mozgu. Ostalo mi z toho zle a vedel som , ze tieto obrazy z hlavy asi nikdy nedostanem a budu ma prenasledovat az do mojho konca.

Nasledne sme s Alfredom opat opustili Nuln, mozno uz definitivne a dali sme sa najat ku karavane s ktorou… A to uz je vlastne iny pribeh. Ten mozno nabuduce.

_________________
A ked ma naseru, tak aj ten plot im podpalim....


Hore
 Profil  

Dobrodruh
Obrázok používateľa

Založený: 16.02.2006
Príspevky: 64
Body: 5

Neprítomný
Odpoveď s citáciou
Moje meno je Alexej. Alexej Nikolajevic Golev. Mam 29 rokov a narodil som sa v Rakhove, v najvacsej usadlosti Juzneho Kislevu. Spada pod vladu bojara Kalitu Yakova, ktoremu patri vacsia cast okolitej pody. Moj otec, Nikolaj vedie v Rakhove stredne velku firmu. Specializujeme sa na vyrobu a predaj vodky a dreva. Jeho dodavky smeruju predovsetkym do Erengradu, kde su skupovane pre potreby tamojsich dokov. Tak drevo ako aj vodka. Celkom sa nam dari a tak je nasa rodina ratana medzi vyznammnejsie v meste. Pred par rokmi som sa aj ja, podobne ako moj starsi brat Sasa, chystal na karieru kupca.
Zmenila to navsteva otcovho pribuzneho z Middenheimu. Je to vlastne jeho bratranec, ale my sme ho vzdy volali stryko Peter. Mama o nom vzdy hovorievala, ze je cudak. Tak trosku sa ho asi bala, lebo je jednym z radu magov. Podla otca bol uz od mladi nadany a studoval na tzarskom dvore v Kisleve. Mne sa hlavne pacilo, ze nam vzdy nosil krasne darceky. Objavil sa ale iba obcas a stavalo sa, ze sme ho nevideli roky.
Raz ked takto prisiel (mal som nieco po 16 narodeninach) sa zdrzal trosku dlhsie ako zvycajne. Otec mal vtedy hromadu prace a kedze matka si vzdy nasla vyhovorku, robil som mu spolocne s mojou malou sestrou Magdou spolocnost ja. Boli to krasne chvile, lebo stryko vedel uzasne rozpravat o veciach, ktore sa diali daleko vo svete. V duchu som videl zlate veze Erengradu a Kislevu, pocuval hrozostrasne pribehy o meste Praag a jeho duchoch, s ktorymi nasledovnici svateho  Griznara bojuju pocas zimneho slnovratu, aby v najdlhsiu noc roka  vykonali ocistny ritual /Depurgas/.
Tesne predtym nez odisiel, stravil par hodin rozhovorom s otcom. Ked spolocne vysli z jeho pracovne, otec sa na mna tak zvlastne pozrel a vecer som pocul, ako sa s mamou hadali. O par dni nato sa ma otec opytal, ci by som chcel studovat. Vraj si stryko Peter mysli, ze je vo mne talent a mal by som skusit studium na akademii. Ak je to tak a studium uspesne dokoncim, stanem sa magom. Prijal som to, aj ked som presne nevedel, co ma caka. Matka sa sice hnevala, ze otec pride o pomocnu ruku vo firme a moje studium bude stat rodinu peniaze. Otec vsak poukazoval na fakt, ze ak studium uspesne dokoncim, o peniaze ktorymi by som rodine splatil to co do mna vlozila nebudem mat nudzu. Tak som opustil rodny Rakhov a moje studium zacalo.
Za miesto mojho studia vybrali rodicia Middenheim. Jednak tam mal otec par obchodnych znamosti a jednak tam byval stryko Peter, ktory na moje studium dozeral a tak trosku ich aj mentoroval. Moji ucitelia mi na zaklade testov vybrali oblast elementalnej magie, ktora bola blizka aj jemu. V Middenheime sa ale neuci a tak uvazovali o tom, ze by som mal prestupit na inu skolu. Pravidla vsak neobmedzuju v tom, kto vase studium vedie, pokial sa drzite urcitych hranic. Kedze moje nadanie viedlo inym smerom ujal sa vacsiny mojej vyuky stryko.Este stale vela cestoval, striedavo ma teda ucil on a striedavo majstri z akademie. Popri studiu som si privyrabal drobnymi pracami pre starsich magov a pracoval som aj pre niekolkych otcovych obchodnych partnerov. Okrem studia ma (ako ostatne kazdeho v Middenheime) cakala sluzba v domobrane. Nikdy som nebol prilis silny, ale strelba z kuse mi celkom sla.
Boli to krasne casy a casto este aj teraz spominam na chvile stravene na univerzite. Zvlast na momenty, kedy som z ostatnymi studentmi vymetal middenheimske taverny hladajuc zabavu a vzrusenie. Bol som dost nesmely, takze som nachadzal viac zabavy ako vzrusenia. Jedneho vecera som v takejto taverne stretol cloveka, ktory moj zivot zmenil. Pochadzal odniekial z Nulnu a volal sa Henrich Schwartz. Bola to nahoda.
Sedel som vtedy pri stole a premyslal ako sa votriet do priazne Marie Dreschlerovej. Ona aj jej sestra boli najkrajsimi casnickami v tejto casti mesta. Vtedy si Henrich prisadol, predstavil sa a nadhodil, ze sa mu paci Heike, Mariina sestra. Ako to uz byva, vypili sme nejaky ten poharik a k mojmu uzasu obe sestry neskor suhlasili, ze ich mozme odprevadit domov. Ked som sa rano zobudil, povazoval som uz Henricha za jedneho zo svojich priatelov.
Ostal v Middenheime este par mesiacov a dokonca navstevoval niekolko kurzov na univerzite. Zoznamil ma zo svojim priatelom Alfredom a spolocne sme travili dlhe vecery popijanim Middenheimskeho piva. Jedneho takeho vecera mi predostreli ponuku. Isty kupec vraj dobre zaplati ludom, ktory pre neho urobia sluzbu. Slo o eskortu nejakeho pribuzneho cez hory. Kedze na univerzite sa tieto tyzdne nevyucovalo, pristal som. Ved preco nie? A tak sa zacala najzaujimavejsia etapa mojho zivota…

_________________
There's no place for elves


Hore
 Profil  
Zobraziť príspevky za obdobie posledných:  Usporiadať podľa  
Stôl uzamknutý Táto téma je zamknutá, nemôžete upravovať príspevky ani posielať ďalšie odpovede.  [ Počet príspevkov: 2 ] 

Všetky časy sú v UTC + 1 hodina [ letný čas ]


Kto je prítomný

Ľudia sediaci pri tomto stole: Žiadny registrovaný používateľ a 1 hosť.


Nemôžete zakladať nové témy pri tomto stole
Nemôžete odpovedať na témy pri tomto stole
Nemôžete upravovať svoje príspevky pri tomto stole
Nemôžete mazať svoje príspevky pri tomto stole

Hľadať:
Skočiť na:  
cron
Powered by phpBB © 2000, 2002, 2005, 2007 phpBB Group
Karma MOD © 2007, 2009 m157y, modifications © 2010 Annun