V posledný deň roka 2005 sa šermiari a šermiarky zo Spoločnosti Via Cassa predstavili aj na doskách, ktoré znamenajú svet, konkrétne na pódiu Štátneho divadla v Košiciach. So svojim 30-minútovým vystúpením tak obohatili program s názvom „Detský Silvester 2005“. Pred vypredaným hľadiskom Malej scény sa tak v rozprávke „Pytačky Richarda Hrozného“ opäť raz rozpútal boj dobra a zla. A ako sa to celé udialo? Čítajte a dozviete sa...
Na hrade kráľa Reginalda sa schyľuje k slávnostnej chvíli, kedy dvorný radca Bonifác pred celým dvorom odhalí portréty dvoch princov, uchádzajúcich sa o ruku princeznej Sofie. Čakanie na ceremoniál si kráti každý po svojom – mladšia princezná Izabela trápi svoju vychovávateľku Getrúdu, dvorná dáma Mahaut zvádza radcu Bonifáca, kráľ sa opíja v pivnici a jeho manželka, kráľovná Laura, sa mu v tom snaží zabrániť. Našťastie sa jej podarí udržať ho triezveho aspoň do slávnostného okamihu odhalenia portrétov, ktorými si dvorný maliar vyslúžil poriadny posmech poddaných (divákov). Kráľovskí rodičia však na umenie nehľadia a vyberú Sofii princa Miroslava. Laura totiž tuší, kto je tým druhým nápadníkom a podľa nej princ usilujúci o ovládnutie jej kráľovstva nie je najlepšou voľbou. Už len samotné jeho meno naháňa toľko hrôzy, že aj ženská časť obyvateľov hradu sa hotuje na boj, aj princezná Izabela sa chce čomusi od svojej sestry podučiť. Avšak ešte prv, než sa výučba poriadne rozbehne, objaví sa na hrade princ Richard a Sofii jednoducho oznámi, že sa stane jeho ženou. Vzápätí sa vysmeje aj kráľovnej Laure a so svojimi rytierov obsadí hrad. Na odpor sa mu udatne postaví aj radca Bonifác, no jeho zbroj sa ukáže byť na chatrné radcovo zdravie priťažká, a tak všetci okrem „Richardovej nastávajúcej“ a nezvestného kráľa skončia v temnici. Keď sa Sofia pokúša o odpor, Richard jej ochotne predvedie čoho všetkého sú jeho kati schopní. Vtedy sa na hrade objaví aj princ Miroslav. Dovtípi sa, že hrad je dobitý a vydá sa pátrať po Richardovi. Zastihne ho vo chvíli, keď sa tento pokúša získať si lásku Sofie spôsobom jemu vlastným – násilím. Miroslav neváha a po chvíli sa strhne ľúty boj, počas ktorého od čepelí až iskry odlietajú...
Ako to už v rozprávkach býva zvykom, dobro nakoniec nad zlom zvíťazilo a všetko skončilo šťastne – Sofia sa vydala za Miroslava, Mahaut za Bonifáca, Izabela neumučila Getrúdu, Reginald sa našiel a Laura mu nielenže dovolila piť, ale dokonca si s ním a pripila na ozajstný koniec.
Poklona a poďakovanie za toto podarené vystúpenie patrí nielen úžasne spontánnemu publiku, ale aj Petrovi „Reginaldovi“ Gažovi, ktorý sa pod rozprávku podpísal aj ako scnárista a režisér.
_________________
|