BACKROUNDY:
Hráč: Frili
Meno postavy: Hine-san Mikurichi
Výzor: Som pomerne vysoký 18 ročný mladík. Výzorovo pôsobím chladným dojmom, pretože mám veľmi bledú ba až bielu pokožku, poramená mám dlhé čierne vlasy s občasným modrým leskom a jasne modré oči. Na sebe mám vyšívaný bledomodrý kabát s kožušiny, a nohavice rovnakej farby. Na nohách mám vysoké čižmy čiernej farby a na rukách rukavice. Na ramenách mám vysoký vak do ktorého sa zmestí moja celá kombinéza, keby som sa vyskytol v priestore kde je teplo.
História: Pochádzam zo severského mesta Henesis, ktoré sa nachádza vysoko v horách a priemerný človek by tam žiť nevydržal. Ale môj národ tu žije už veľmi veľa generácii a za tú dobu sa stihol aklimatizovať tak že zimu neberieme vôbec ako problém. Mesto nemá žiadne hradby ani zákopy, lebo u nás nehrozia žiadne nájazdy, ani nemáme nijakých potenciálnych nepriateľov. Dá sa povedať že sme v určitej miere izolovaný od sveta. Technológiu parných strojov nepoznáme. Ale zas na druhú stranu sme vysoko odolný ľudia, s hrubšou kožou, ktorá nás v určitej miere chráni pred zimou, ale je aj výhodná v boji. Vynikáme v súboji bez zbraní. Ovládame rôzne údery, kopy a páky.
Narodil som sa v priemernej rodine, ktorá nijak špeciálne nevynikala. Otec Yumiss je lovec a matka Otee je kožušníčka, takže spoločne tvoria akúsi malú firmu, otec loví zver a matka z nej vyrába kožuchy, ktoré sú v tejto zime viac než potrebné. Mám aj o päť rokov staršieho brata Jamana, ktorý obľubuje bojové umenia moju bez zbraní. Často ma aj doučoval, nejaké útoky ktoré mi nešli. Detstvo som mal šťastné, chodil som do školy ako každé iné dieťa, kde som sa naučil písať, čítať, bojovať a iné činnosti potrebné k životu. Postupom času som si zvykal na to že veci sa mi viac daria keď ich riešim sám. Od malička som bol introvert. Preto som ani nemal veľa kamarátov. Zaujímali ma aj kúzla a čary, aj som sa skúsil spýtať nášho šamana, či by ma nenaučil čarovať, ale jaksi som nemal na kúzlenie talent, tak som tento sen zavrhol.
V pätnástom veku života som zistil že mám schopnosť na prežitie a pomocou mojej dýky a skúsenostiam som ulovil moju prvú snežnú líšku. Bol som z mojej koristi spokojný. Obyčajne chodia na lov až po sedemnástke a ja som dokázal uloviť zviera už v pätnástke. Lov a prežitie v divočine sa stal akousi mojou vášňou. Dokázal som sám prežiť vonku aj päť dní. Čo sa týka dievčat, tak som mal mnoho krát šancu s nejakou chodiť, ale nikdy som sa neodhodlal, možno aj vďaka mojej introvertnej povahe a miernej hanblivosti som to nechal tak a radšej som sa venoval iným činnostiam, stále som si hovoril že mám na to ešte čas.
Všetko išlo hladko až pokým som nemal sedemnásť a brat mi neoznámil, "Nikomu to nehovor, ja to vravím iba tebe, musím ísť, už ma volajú, tak sa tu maj pekne a veľa šťastia." Hovoril mi to vonku na kraji dediny. Mal vtedy na seba kožuch a vak v ktorom mal plno vecí, bol som z toho prekvapený a zmätený, tak som sa ho spýtal že kam ide, ale on mi odpovedal že už musí ísť a odišiel. Aj keď som mal chuť ísť za ním, ale ani som sa nepohol. Stál som tam na jednom mieste a sledoval som ako ide smerom na juh, až pokým mi nezmizol v chladnej hmle. Keď som sa vrátil domov tak som bol o tom celí čas ticho, nikomu som nič nepovedal. Ani keď sa ma rodičia po troch dňoch pýtali kde Jamano je. To ma spravilo ešte viac mĺkvym. Celé noci som premýšľal nad jeho slovami. "Už ma volajú," čo to môže znamenať, kto ho volá, kam ho volá. Nech som nad tým rozmýšľal ako kolvek, tak som nevedel nájsť vysvetlenie.
Rok po tejto udalosti sa nič také významné nestalo. Ale jednu noc, keď som sa chystal na nočný lov, som uvidel siluetu akejsi postavy, ktorá sedí na vrcholku smreka. Pozrel som sa okolo seba a keď som zistil že sa nikto nedíva tak som sa danej postavy spýtal, "Hej, kto si." Silueta postavy sa ani nepohla a povedala tichým, ale prenikavým hlasom, "Dnes nastal tvoj čas, zbaľ si veci a poď, tvoj brat ťa očakáva." V tú ránu, postava akoby zmizla. No popravde zoskočila z osem metrového stromu a rýchlim pohybom sa kamsi vytratila. Kto to len mohol byť, možno ma teraz volajú k odchodu podobne ako môjho brata, ale kam to mám vlastne ísť. Behalo mi hlavou po ceste do domu, kde som si do batohu pridal ešte o čosi viacej jedla, aby som na tejto púti vydržal. Keď som bol nachystaný tak som vyšiel von a išiel som na to miesto odkiaľ vyrazil môj brat. "Poď za mojím hlasom." Počul som spredu, ale pri tom tam nikto nebol, dokonca ani tá postava ktorú som vtedy videl na tom strome, možno sa kdesi schováva. Neistým krokom som vyrazil vpredu. Keď som rešiel asi desať metrov tak som sa pozrel na moju dedinu a prebehlo mi v hlave: Ach, chudáci rodičia, nebudú mať z toho radosť že prišli o všetky svoje deti. Potom sa otočím zase na smer cesty a idem do predu. Hlas mi hovoril celú dobu kade mám ísť.
A po asi dni cestovania som stratil nervy a povedal som, "Tak a dosť, kto si a kam ma to vedieš, povedz mi to, alebo sa otočím a idem späť." "Návratu už nie je, len poď a uvidíš." Odpovedal hlas, ale ja som sa nedal a povedal som, "Nie! Tak ak mi nepovieš kam to idem, tak máš smolu, idem späť do osady." Povedal som a vtom som pred sebou uvidel ako ku mne ide akási postava. Videl som rovnakú siluetu ako tú ktorá bola na tom strome. Daná postava sa zrazu rozbehla takou rýchlosťou že som ani nezistil ako vyzerá a sotila ma so slovami, "Je príliš nebezpečné nechať ťa nažive." Sotila ma tak silno že som sa prevalil cez zráz a šmýkal som sa po strmom svahu, obrovskou rýchlosťou. Dopadol som na zladovatelú kopu snehu a z posledných síl sa mi podarilo pozrieť ako z vrchu na mňa pozerá daná postava. Asi po minúte odíde preč. Možno si myslí že som mŕtvi. Prebehlo mi hlavou a skúšal som sa pohnúť. Zistil som že som si zrejme zlomil, alebo nalomil ruku. Strašne to bolelo a nemohol som s ňou hýbať. Celé telo som mal doudierané a pochrámané. Vytiahol som si z batohu nejaké to jedlo a trocha som sa najedol. Hneď ako som zjedol veľký kus mäsa, tak som zaspal.
Ráno som sa zobudil a práve svietilo slnko. Bolo na moje pomery teplo, tak som si pozrel moje rany a skúšal som si ich aspoň trocha ošetriť. Potom som a pozrel som sa na zráz, z ktorého som sa zrútil. No tak tam sa nevyškriabem. Premýšľam a pozrel som sa na druhú stranu. Musím nájsť nejakú dedinu alebo mesto, kde by som sa mohol ošetriť. Po dvoch dňoch putovania na juh som narazil na už nižšie položenú dedinu. Sneh tu už bol len zriedka, skôr tu dominovala tráva. V dedine som popredával nejaké vyšívané deky z nášho kmeňa. Mal som dosť peňazí na to aby som si objednal nocľah a doktora. Šamanský doktor mi vyliečil väčšinu mojich zranení a ošetril mi aj ruku, ale varoval ma, aby som s ňou nerobil žiadne prudké pohyby. Našťastie to bola ľavá ruka, takže tú som používal len zriedka kedy.
Tak a teraz sedím v mojom apartmáne a rozmýšľam čo ďalej. Uvažoval som nad tým že by som sa vrátil do dediny, ale skôr som dal prednosť, pátrať po mojom bratovi.
Koncept: Severan
Znak moci: Chladný bledý výzor
Passion: compassion (súcitenie)
Traits: 1. V chladnejšom prostredí lepšie sa mi zadarí 2. Keď veci riešim sám, takmer nič nezvrzám 3. Podozrievavosť
Backround items: domov
Links: Nájsť brata Dozvedieť sa niečo o tom tajomnom kulte. Poraziť silnejšie divé zviera
Character seed: Nájsť brata, aj tých kvôli ktorím odišiel
Hráč: Odin
Meno postavy: Seijuro Hiko
Základ postavy: hľadač vedomosti, neskôr sa môže zmeniť na niečo iné.
Egoista, čo je spôsobené vyrastaním v sirotinci, kde sa musel byt o každú trochu jedla. Človek by u neho čakal rozvinutie bojových schopnosti, ale miesto toho sa u neho začali rozvíjať zvláštne záchvaty porozumenia okoliu. ( Toto mam zatiaľ iba ako ideu, vôbec netuším, ako by sa na to dala našiť mechanika. ) Tie zahŕňajú dočasné kopírovanie technológií, kúziel, prip bojových technik nepriateľa. To, čo okopíroval, sa mu podarilo dobre speňažiť, na základe čoho nemal neskôr problémy s prežitím. To mu však prinieslo miernu formu mizantropie, nakoľko časom videl jednoduchosť ľudí.
V súčasnosti je skôr technicky orientovaný, hoci po bojovej stránke tiež niečo vie. Mágiu v sebe nenosí od prírody, iba na základe danej schopnosti. Nie je moc priateľský, pokiaľ nevidí niečo, čo sa dá okopírovat. Po získaní danej veci alebo schopnosti sa obvykle odpája a ďalej pokračuje svojou cestou.
Vie, nakoľko je nezmyslom materiálna stránka a skôr sa snaží získať znalosti. Tie sa totiž musí učiť postupne, lebo sa málokedy prejavujú navonok.
Stredná výška, úplne tuctová postava. Oblečený chodí obvykle veľmi skromne, ale zase kvalitne.
Passion: self-loathing (sebaobvyňovanie)
Traits: 1. Viem, čo stoji proti mne a možno viem, ako by sa to dalo využiť 2. Dobrý obchod je veľmi dôležitý 3. Istenie
Links: Amulet spojený s kultom
Background items: zápisník s veľkým množstvom náčrtov, denník, keďže to je jedine, na čom mu reálne záleží.
Seed: pochopiť ľudské konanie a zbaviť sa svojho daru\prekliatia
Group story seed:
Nájsť kult: - Hine-san kvôli bratovi - Seijuro kvôli znalostiam (zatiaľ tajné)
Naposledy upravil Majo dňa Ne. 01. Mar 2009, 22:36, celkovo upravené 3 krát.
|