Zrejme nebudem prvý, kto prirovná rolové hranie k činnosti hudobnej kapely (myslím, že túto česť má tvorivá skupina Chaosium, ktorá to použila v neskorších verziách hry RuneQuest). Táto analógia však mimoriadne sedí, pretože je spätá s odvekou otázkou hráča, ktorý sa prvýkrát ponorí do čítania Sorcerera (či inej hry): „Ale čo vlastne mám robiť?“

Táto otázka ma vždy zarazí. Predstavte si totiž človeka, ktorý vojde do hudobnín, kde si kúpi gitaru a učebnicu akordov, a potom sa začne zmätene vypytovať predavačov, ako a čo má vlastne hrať. Dať mu nejakú obsiahlu či vyčerpávajúcu radu je zrejme dosť náročné. Samozrejme, možno mu poradiť niečo ako „Počúvaj dobrú hudbu, skús si zahrať niečo vlastné a snaž sa nájsť ľudí, s ktorými si pri hraní budeš rozumieť.“ V prípade rolových hier si mnohí myslia, že pre hranie sa toho vyžaduje oveľa viac. Ako keby chceli hrať presne podľa nôt, v ktorých je uvedené všetko do posledného tónu. Ako keby chceli hrať presne podľa príbehu, v ktorom je uvedené všetko do poslednej bodky.

Je pre mňa veľmi náročné pochopiť takýto postoj. Rolové hranie je vaše. Vy ste jeho súčasťou. K „démonovi“ zo Sorcerera máte svoj vlastný postoj. „Ľudskosť“ chápete vlastným spôsobom. Na základe týchto vlastných postojov a názorov budujete zmysluplný obsah a to práve v rámci interaktívneho prostredia, ktoré vzniká pri dobrom sedení rolovej hry. Tieto veci nie je možné zaviesť do média pomocou exaktných prepracovaných kanonických príručiek, ani pomocou tiahlych zoznamov nehráčskych postáv či zbraní. Vo mojej vyššie spomenutej analógii by som i karaoke mohol považovať za istý druh hudby, ale myslím si, že to nie je tá pravá odnož, v ktorej sa všetci chcú zdokonaľovať, ani ten druh hudby, ktorý by sme mohli považovať za „ten najdokonalejší“.

Pravidlá Sorcerera a jeho dodatky plnia úlohu gitary a učebnice akordov. Samotné umenie, o ktorom ostatní povedia „áno, toto je tvoje dielo“ musí prameniť z vášho úsilia a nápadov.

Je to ľahké? Ani náhodou. Predtým, než sa z vás stane napríklad výborný bluesman, si musíte oddrieť svoje. Niektorí vaši známi vám začnú zazlievať, že hráte spôsobom, ktorý nepoznajú a že sa pritom bavíte. Distribútor možno nebude až taký nápomocný ako v prípade, že by ste túžili po najnovšej, najúžasnejšej hre. Možno stratíte postavenie znalca, prídete o niekoľko príležitostí čítať a debatovať o najnovšej hre alebo o tom, kto sa pridal ku ktorej skupine, či stratíte možnosť ukázať svoje podrobné znalosti prepracovaných herných mechaník.
Na druhej strane však budete hrať – a to veľa! – a plody umenia budú len vaše.