Citácia:
Odluka ako program modernizácie
Eduard Chmelár, vedúci Ústavu politických vied, Paneurópska vysoká škola | 19. marca 2012
Minulý týždeň poľská vláda oznámila svoj plán na odluku cirkvi od štátu. Pre nás nie je ani tak zaujímavá jeho konkrétna podoba ako skôr údaje, ktoré pri tejto príležitosti zverejnila. Kabinet liberálneho premiéra Donalda Tuska vlani vyplatil duchovným v prepočte necelých 22 miliónov eur. Pre porovnanie na Slovensku vynaložil štát v roku 2011 na platy duchovných a prevádzku ústredí takmer 37,5 milióna eur, čo je viac ako dvojnásobok oproti roku 2000.
Ako je možné, že v 38-miliónovom Poľsku, kde sa hlási ku katolíckej viere až 90 percent obyvateľov, vyplatili cirkvám takmer o polovicu menej ako na päťmiliónovom Slovensku? Pritom Poliaci platia duchovným len zdravotné a sociálne odvody, nie platy.
To, čo dostávajú cirkvi v Poľsku od štátneho cirkevného fondu, je iba zlomok z ich príjmov. Podľa oficiálnych údajov rímskokatolícka cirkev u našich severných susedov vyzbiera ročne od darcov najmä počas omší vyše 121 miliónov eur. Ako je to na Slovensku? Nevieme. Cirkvi svoje skutočné príjmy odmietajú zverejňovať.
Odluka cirkvi od štátu je jedinou nesplnenou požiadavkou revolúcie z roku 1989. Cirkvi sa jej oficiálne nebránia, ale kladú si podmienky, ktoré ju robia v konečnom dôsledku bezpredmetnou. Odchádzajúci minister kultúry Daniel Krajcer síce tesne pred voľbami zorganizoval okrúhly stôl so zástupcami cirkví na túto tému, no úprimnosti tejto kortešačkovej akcie už v tom čase neveril takmer nik. Čo sa však dá očakávať v tomto smere od novej vlády? Obávam sa, že nie veľa.
O odluke cirkvi od štátu nebola vo volebnom programe Smeru tradične ani zmienka. Nie je to náhoda. Predpokladaný staronový minister kultúry Marek Maďarič a autor najtvrdšej novely zákona o registrácii cirkví sa netají tým, že toto pre neho nie je téma. Smer urobil s katolíckou cirkvou paradoxne také silné dohody, aké si nedovolili ani Dzurindove vlády. Hoci Konferencia biskupov Slovenska odmieta, že by do prípravy spomínanej novely akýmkoľvek spôsobom zasahovala, fakt je, že existenciu takýchto dohôd nepoprela ani vtedajšia hovorkyňa Smeru a pred jej prijatím sa premiér Robert Fico stretol s kardinálom Jánom Korcom.
Vďaka tomu na Slovensku pretrváva podľa môjho názoru protiústavný stav, keď štát financuje niektoré malé cirkvi a niektoré väčšie nie. Nehovoriac o tom, že Maďaričovo ministerstvo odmietlo zaregistrovať napriek vyzbieranému potrebnému počtu podpisov Ateistickú cirkev neveriacich s tým, že štát autoritatívne rozhodol, že takúto vieru neuznáva.
Toto hrubé zasahovanie do slobody presvedčenia vyniká v kontraste so situáciou povedzme v Belgicku, kde tamojšie Filozofické združenie ateistov má dokonca ústavný nárok na podporu od štátu. Aj naše ministerstvo zahraničných vecí muselo v správe ešte pred prijatím novely konštatovať, že kritériá na registráciu cirkvi u nás sú najtvrdšie v Európskej únii, pričom sú porovnateľné s právnym poriadkom krajín Strednej Ázie.
Smer získal vo voľbách jedinečnú šancu rehabilitovať na Slovensku hodnoty sociálnej demokracie, o ktorých má značná časť obyvateľstva vďaka rozpačitým skúsenostiam s doterajšou vládou ľavice veľmi skreslené predstavy. To, či Slovensko iba mocensky ovládne, alebo zmení jeho tvár, bude do vysokej miery závisieť aj od toho, či dokáže prelomiť bariéry voči občianskej ľavici a jej témam. Odluka je program modernizácie, ktorý má ozdraviť vzťahy štátu a cirkví – aj v ich vlastnom záujme. Na to, aby sa Smer stal skutočne sociálnodemokratickým, nepotrebuje len ľudskú, ale najmä progresívnu tvár.
FAQ
Hľadať
Členovia
Registrovať
Prihlásenie
