Warrior napísal:
zi a nechaj zit nema s agnostikom nic spolocne
to mozem aj ja. a moze byt agnostik, co hateuje hare krisnakov
tolerancia a otvorenost s tym nemusi mat nic spolocne omg.
samozrejme ze mozes, a samozrejme ze aj agnostik moze hatovat
preto som nenapisal, ze to ze je niekto agnostik zarucuje ze bude tolerantny, ale ze agnosticizmus ma k tomu najblizsie. Agnostik-ateista ma mensiu pravdepodobnost konfliktu s veriacim ako presvedceny ateista, pretoze je ochotny priznat ze veriaci moze mat kludne pravdu
tak ako je ochotny to priznat ateistovi
Warrior napísal:
je to zbabelost a nerozhodnost zaujat jasny postoj.
bud ano, alebo nie
nechapem, ved agnostik je rozhodnuty a ma jasny postoj
neexistuje nejaky "cisty agnostik" alebo co, clovek ktory stoji na hranici medzi vierou a nevierou. Vzdy je to agnostik-ateista alebo agnostik-teista. Ja neverim v boha, pretoze som asi bol tak racionalne vychovany a potrebujem na tvorbu takychto nazorov mat viditelne a hmatatelne dokazy. To mi vsak nebrani pripustit ze boh moze existovat a mozno mam tie dokazy cely cas pod nosom, len ich nevidim
co sa mi stalo v milion inych nazoroch, kedy som odmietal vidiet argumenty (a vola sa to confirmation bias)
to, ze som sa rozhodol nepodporit ziadnu stranu, pretoze si myslim ze ani jedna nema dostatocne dokazy, resp. ani jedna z principu nemoze dokazat svoju pravdu, to je zbabelost? Priznat si, ze nieco neviem a asi nikdy nebudem vediet, a preto radsej riesit realnejsie veci (ako napr. konkretne ciny jednotlivcov), to je zbabelost? A nerozhodnost? Ja som bol presvedceny ateista a bashoval som na forach veriacich este na strednej a potom som sa zamyslel a rozhodol, ze toto mi pride spravnejsie a pozitivnejsie. Ci to som len upadol do zbabelosti?
edit: pribudli dake nove prispevky, idem precitat
Citácia:
nevediet ale nemozem to, ci je alebo nieje boh / reinkarnacia nakolko tento fakt nieje ani premyslanim dosiahnutelny
je dosiahnutelny vierou, postojom. ale nie myslenim, vedeckymi postupmi
skoro zaklad mojho agnosticizmu
tak ked to nie je premyslanim a vedeckymi postupmi dosiahnutelne, preco k tomu zaujimat postoj, vieru? preco radsej neostat v co najvacsej neutralite a akceptovat vsetko? (nehovoriac o tom ze ja na to nazor mam - ateisticky - akurat nie som ochotny zanho bojovat alebo ho presadzovat)
Citácia:
ale stale si myslim, ze premyslat a uvedomit si ano/nie je prvotnou podmienkou sirenia nazoru
a preco ho mam chciet sirit? nech si kazdy spravi nazor na tieto veci podla seba. a ak sa ma opyta, rad mu skusim vysvetlit ako to vidim ja alebo preco zhruba v boha neverim a preco som agnostik, ja v tom mam jasno