HuSä

Coelho celkovo pise dobre knihy. Kazda ma v sebe nejake posolstvo. Mno rozdielni ludia by tam nasli to posolstvo rozne..Kazdy podla toho co potrebuje.....Zboznujem sposob akym pise.

Alchymistu som precital asi na jeden zatah pred dvoma rokmi na kupalisku, ale neviem..

Ten clovek mi nesedi... normalna kniha da citatelovi zazitok, ktory si musi prezut, stravit, prechrumat, zamysliet sa nad nim a odniest si z neho, to co chce (v skratke: musi citatela "dostat"). Z Coelha mam dojem, ze sa od toho snazi citatela odbremenit a ze to robi zanho. Ze mu tie moralne posolstva a zivotne mudra polozi na tacke rovno uvarene, vydestilovane, predzute, len si ich precitat a skonzumovat. Mam pocit, ze sa snazi stavat do pozicie proroka alebo tvrdeho siritela moralky, ale zial nema ten věhlas, sarm a podobne na to, aby som mu to mohol uverit a u mna dosahuje skor opak, ze ma drazdi.

A tento dojem nie je len z knihy, jeho texty sa raz za cas zjavia v Pravde v Literarnej prilohe a tam robi to iste. (Za toto mu raz Silvester Lavrik riadne nalozil v istej legendarnej recenzii jeho knihy.)

Podotykam, ze mam pocit, ze Alchymista ma velmi blizko k Malemu Princovi, cize moze mat znacny vplyv na ludi. Ale ten sa ma tiez nikdy nedotkol az tak, ako by sa asi mal.

Ja sa priznam, ze som zatazena na spanielsky pisucich autorov (hlavne juhoamerickych), ale Coelho mi tiez velmi nesadol. Necita sa to zle, to nehovorim, mne skor vadi to, ze vsetko je preplnene takymi podla mna prvoplanovymi symbolmi a znameniami, a mam pocit, ze jeho knihy "neplynu". Ale nehovorim, ze si ho neprecitam (Takych Jedenast minut je pomerne zaujimava kniha )

bud som ja taka obmedzena ze to pozute a destilovane nevidim alebo v tych knihach nachadzam viac ako sa tam pise, ale toto so mnou Coelhove knihy robia.



ja nemam dojem, ze mi vnucuje svoj nazor. Podla mna je fajn ked mi ukaze iny sposob ako sa na veci divat..co si z toho ale vezmem je uz na mne....

ale kolko ludi, tolko nazorov...

Hej, vsak sa nechceme hadat, tu nejde o to, kto ma vacsiu pravdu. Ak ti ta kniha nieco dava, tak je len vyborne i pre teba i pre knihu

Keby sa niekto nudil, tak tu je slavna Lavrikova recenzia - pozor, on tam autorovi naklada lopatou zlava sprava a servitku pred usta si neberie

ad Coelho: Niektore jeho knihy sa mi pacili (Dabel a slecna Chantal, Veronika sa rozhodla zomriet, aj Alchymista), ale mam cim dalej silnejsi pocit, ze dalsie a dalsie diela chrli uz len z akejsi zotrvacnosti a na prianie vydavatela. Kedysi sa mi zdal originalny, ale dnes ked vidim na pulte dalsiu jeho novu knihu tak ju nemusim ani otvorit a viem, ze bude zas rovnaka ako tie predchadzajuce. Naposledy som cital 11 minut a tak skoro sa ku Coelhovi asi nevratim

Ja som prečítala do konca len Veronika sa rozhodla zomrieť (pociťujem s hrdinkou zvláštnu spolupatričnosť, zrejme vzhľadom na naše mená ) a to sa mi so-so páčilo, aj keď nie úplne všetko. Potom som začala čítať Alchymistu a to už som nebola schopná. Veľa moralizovania a kadečoho iného čo mi nejde dokopy s mojou predstavou o dobrej, trvácnej literatúre...

ja som od neho citala najprv Veronika sa rozhodla zomriet, to sa mi celkom pacilo az na tie dve divne vsunute pasaze, kde pise sam o sebe (v tretej osobe) a o svojej priatelke, to mi tam nesedelo, inak to bolo fajn.
potom som sa pustila do Alchimistu, ale to mi pride ako poucna knizka pre deti, ktore este potrebuju vsetko jednoduche a uz priamo vysvetlene... a docitala som ho len zo zasady ze ked knihu nzacnem citat tak ju docitam do konca. (tak isto som sa nutila aj do Rimanky).

mozno aj preto sa ti nepacil (Alchymista)

no prave som docitala Gejšu..... nadherne.... to kniha vyvolava obrazy.. cele sceny... ani nemam pocit, ze by som to citala - nepamatam si pismena alebo tak, ale v mysli mam prechadzku po gione, a tvare vsetkych ludi, pocujem co hovoria... je to strasne dobre napisane... fakt vas to vtiahne a nepusti kym nedocitate do konca.. a po docitani sa vam to pred ocami premieta znovu a znovu.....

Ja sa nenecham lamat volakou papierovou knihou. Ale Maly princ - to uz odmalicka a teraz mam novu vlnu. Fajnovo sa mi tiez pacil Piknik u cesty od bratov Strugackych. Teraz najnovsie slovenska cerstva knizka Hromozvonar od Petra Macsovszkeho. A este Andersenove rozpravky.

Sapkowski, ked v neviem ktorom diele zabili brata jedneho z partie trpaslikov. toto je asi prva scena v nejakej knihe ked som mal slzy v ociach

Mna v poslednom case najviac polamala asi Perdito Street Station od Mievilla - to bola jedna z knih, z ktorej som sa nevedel spamatat peknych par dni (a asi si ju uz budem pamatat az do smrti).

A inak ma velmi, velmi ovplyvnil Sapkowski a jeho pentalogia - za cely zivot som nasiel odvahu precitat ju len dvakrat, nie preto, ze by bola zla, ale prave preto, ze ma tiez vzdy riadne emocionalne polame.

ináč parcon sa bude niesť v duchu new weird.
a možno dojde aj miéville
mne sa od neho viac páčila jazva. mala som z nej depku asi tri dni.

Dalsi clen do fanklubu Sapkowskeho. Ale skor Narrenturm ako zaklinac. I ked oboje boli majstrovske...
A uzasne boli aj jeho poviedky. V kratere po bombe, Zlate popoludnie (to som zral tu poviedku, Alica v krajine zazrakov ftw), Muzikanti.
A Gaiman, Gaiman, Gaiman. Koralinu som si nahodou kupil pri Milosrdnych bratoch ked som mal trochu casu a penazi navyse, nelutoval som. A Neverwhere, of korz.
No a Poe. Poviedky pri ktorych zamrazi. Jama a kyvadlo je skvost.
Nuz napkon sa hlasim aj k citatelom Kafku. Amerika ci Premena.