HuSä

Burroughsov Nahý Obed je jedným z hlavných diel celej beat generation. V podstate ide o istý druh reflexie toho čo sa deje vo vnútri ľudskej bytosti pod vplyvom drôg .

Osobne si myslím že život samotného Burroughsa je zaujímavejší ako celé toto „dielo“. Hneď na úvod musím povedať že na samotný Naked Lunch som sa chystal už dlhší čas resp.aspoň niečo od Burrougsha som si chcel prečítať pretože zopár známych mi ho viac-krát odporúčalo. Po jeho úpornom dočítaní však musím konštatovať jedine to že už od neho asi nič v blízkej budúcnosti čítať neplánujem.

Na jednej strane ocenujem jeho bohatý slovník (bez irónie) – to isté mi však v určitých chvílach aj vadilo – hlavne množstvo slangu vďaka čomu bolo pre mňa čítanie v angličtine bez vysvetliviek neskutočné úmorne a musel som sa uchýliť k prekladu. Lenže ono ani ta čeština mi moc nepomohla. Celý Naked Lunch mi v podstate po prečítaní splynul do jedného perverzného feťáckeho psycho blábolu. Niektoré jeho prehnane nechutné opisy mi preto prišli neskutočne samoúčelové a demonštrovali pre mňa jedine jeho vlastnú neschopnosť v reálnom živote – neschopnosť v uspokojení vlastných snov, potrieb, túžob. Na druhej strane je tak trochu iróniou že práve tie mi pomohli knihu dočítať pretože som dúfal v to že ma prekvapí aspoň nejakou novou nechutnosťou. Nestalo sa. Vyfučalo to niekam do prázdna. Tu len chcem podotknúť že nepatrím medzi ľudí ktorý by sa nechali pobúriť niečim nechutným, zvráteným atď.; práve naopak.

Na druhej strane nemôžem Burroughosvi uprieť istú nekonvenčnosť a originalitu. Kniha jednoznačne odráža jeho tulácko-feťácky charakter. Jeho názory ktoré boli v tej dobe niečim do istej miery vulgárnym a nemiestnym (tuná mu iste aj dopomohol od určitej miery súdny škandál). Naozaj som sa snažil nájsť zmysel tejto knihy, dôvod prečo sa vôbec rozhodol ju vypustiť von. Lenže keď samotný úvod autora a poznámky editora sú tou najzaujímavejšou časťou z celej knihy, tak niečo nieje v poriadku.

Chápem že plno ľudí si môže myslieť že Burroughs bol géniom. Ale ja osobne nepovažujem bezpočet sexuálnych scén s adolescentnými chlapcami za dobré ani zaujímavé čítanie, nieto ešte geniálne. Naked Lunch je jednou z tých kníh ktoré na vás zanechajú oveľa lepší dojem keď vám ich niekto prerozpráva, keď sa do vás pokúsi naliať jeho vlastné dojmy.

V Nahom Obede sa jasne odráža heroínom oklieštená Burroughsova myseľ – jeho vážne problémy a kultúrne nedostatky. Už len samotný názov je pre mňa absurdným. Nahý Obed vo mne evokuje pravdu, podanú ako sa vraví po lopate. Tak aby v nás zarezonovala a zanechala nejakú odozvu. V kom však zarezonuje literatúra ktorá je celá o drogových výlevoch a najäčším vrchol knihy je sex s Arabskými mladíkmi poprípade s chlapíkom ktorý smrdí ako antilopa? Vo veľmi málo ludoch ,včetne autora. Jeho anarchia ho obopína tesne ako kazajka zatiaľ čo sa snaži telo úporne zbaviť závislostí. Jednotlivé „postavy“ pre mna vôbec nič nereprezentujú – len zmäteného autora ktorý netuší čo chce vlastne povedať. Ako štúdia mysle človeka závislého na droge to môže mať istú hodnotu. Ako kultúrny komentár na stav spoločnosti mi však príde totálne bezcenná.

Zo samotnej knihy som hodne sklamaný – autor samotný sa príznava k tomu že na písanie tohto diela sa ani len nepamätá. A ja osobne niesom schopný vidieť iný účel tejto knihy ako istý fragment určitého časového obdobia v USA a beat-generation ako takej.

Ja som z Naked lunch precital mozno tretinu, spominam si na opis nejakych homesexualnych chlapcov nachych v miestnosti, hadzajucich po sebe fekalie.

Viac menej suhlasil s tvojim nazorom, pride mi to ako vyplod nahulenej mysle bez zmyslu. Nerozumiem celkom, ako ma ta kniha mala oslovit.

Vdaka za dobry nazor!

Oni vobec vnimali, co pisu, resp. nebolo ich cielom napisat text a neriesit, ci ten text ma aj nejaky zmysel / dopad?

toť otázka; ja osobne mam velmi rad Kerouaca(zvlast On the Road) a aj zopar basni od Ginsberga som preluskal a povazujem to za ovela kvalitnejšie čitanie ako tento Naked Lunch - avsak, kamarat tu do mna husti ze Junky je ovela lepši a citatelnejsi, avsak po tomto som naozaj skepticky voci comukolvek of Burroughsa, na svete je prilis vela dobrych knih na to aby som stracal cas citanim tych zlych...;

ja som borrroughsa nečítala, zato kerouaca hej.

tento beatnický štýl písania mi strašne nesadol.

preto z nich všetkých úplne najviac ľúbim ginsberga, do básní sa ten štýl úplne hodí

inak sa mi zdá, že minimálne Kerouacov zámer bol to napísať takým spôsobom, bolo to celé súčasťou jeho "výpovede"

fúha, naozaj neporovnavaj Burroughosov styl pisania s Kerouacovim; Naked Lunch je dost unikat v tomto smere...

ja som borrroughsa nečítal, zato kerouaca hej.

tento beatnický štýl písania mi strašne sadol.

nehovorím, že som najbítnickejší bítnik a znalec tej literatúry, ale z toho opisu nechápem, kde v tom diele je tá povestná zvláštna beatnická blaženosť, kvôli ktorej to celé mám rád.