Som to docital a musim si to nechat prejst hlavou.
Mna zmiatla ta dodatocna konkatenacia: ony to boli tri poviedky, ktore autor dodatocne stmelil do romanu, ale nejak sa mi tato informacia nedostala do oci vopred
Kym prva poviedka je skvele lokalne postapo, ktore som cakal, ze sa vyvinie v nieco megavelke, zrazu nastal ten reset a takmer ma to odradilo od citania, A to kazda cast ma svoje skvele napady, momenty, myslienky, len tie zlomy, ktore vzdy na zaciatku zrusili takmer vsetky motivy predoslych dielov, a ponechali len par narazok. Druha cast mi prisla prilis politicka: konflikt medzi thonom a Abbom je skvele postavena idea, ale potom zase zlom a tretia cast, ktora znenazdajky odfukla celu tu postapo liniu z prvych dvoch casti. Ale zase tretia je rovnako dobra ako prva, hlavne ten vsadepritomny az douglasadamsovsky ton, ktory graduje az do toho velkeho a silneho finale.
Z tych dolepov podla mna vyplyvaju aj tie kvaziopakujuce sa elementy, ktore sa niekedy zjavia a niekedy stratia a niekedy su turbomaskovane: ci uz ide o toho pustovnika alebo o viacere dalsie zlucovania postav.
Ono to vtedy muselo strasne rezonovat, kedze ta nuklearna tema je tam rozpracovana do metaforickeho extremu v duchu ruskych klasikov, dnes uz vsak ludstvo kvaria ine problemy.
A este poznamka, ze nenechajte sa zmiast: S Umbertom Ecom to ma spolocne maloco, leda tych mnichov, ale to su odlisne sportove discipliny: temy opatrovania starych veci maju prienik, ale vyznenia Mena Ruze a Kantikľu su diametralne odlisne.