Je netradičné začať tým, čo ubralo poviedke na poetickosti a kráse. Avšak, rada vytŕčam z radu. Tento neduh sa mi zatiaľ prekonať nepodarilo.
Hoci názov vo mne vyvolal akýsi skrytý význam pointy, ktorá by sa mala v najbližšej dobe objaviť niekde medzi riadkami, samotný text ma akosi sklamal. Napriek zaujímavej štylistike s občasnými chybami gramatického rázu (čiarky i písanie priamej reči), sa poviedka točila okolo neosobných schematických opisov, dosť značne brzdiac tok myšlienok i jazyka. vety boli ťažkopádne, miestami nezáživné a navolená tematika len obrala o silu dočítať daný príbeh dokonca.
Som si vedomá toho, že autorka zostavila celý koncept na emóciách, ktoré vlastne pramenili zvnútra, avšak, práve navolenou formou a akousi kŕčovitosťou, ich zablokovala a podala čitateľovi akoby z druhej ruky. Čiže neosobne, mierne pateticky, chladne - človek zťažka uveril, že tie postavy by mohli existovať.
Nechcem, aby reakcia vyznela útočne, agresívne, či netaktne - len som tu vyjadrila dojem z prvého textu, ktorý mi padol do oka práve svojím zvláštnym názvom. Navyše, vytknuté veci robia problém každému z nás, takže čas a cvik i dávka sebazapretia dokážu narobiť zázraky. Držím palce;)
|