Nu, teraz ma vela ludi zabije.
I zasiel som do bratislavskeho Brlohu, i nadychal sa smradu zo spodnej cerstvo vyhorenej miestnosti a na radu a mile pokyvanie Ganjalfovou bradou ("Ja som to nikdy necital!" riekol Ganjalf lubeznym hlasom) som si kupil prveho plnokrvneho Pratchetta - Barvu magie. (Ak neratam Good Omens).
A neviem. Slubte mi niekto, ze tie dalsie diely su lepsie, lebo som nepatrne rozcarovany a rucaju sa mi idealy.
Z tych piatich poviedok (oni ma oklamali, ja som si myslel, ze je to roman!) bola ta posledna (ta na Okraji) najlepsia. Ale uz v tejto chvili si nepamatam, o com bola prostredna poviedka, toboz prva. Cakal som vybuchy smiechu ako pri Good Omens, ale jedine vesele casti boli pri Smrtovi a uzasna pasaz s chramom 6+2 (ale vtedy mi do mozgu vplavala scena s Rytiermi Ni, ktora je postavena presne na tomto vtipe). A samozrejme zavazadlo je super hrdina.
Ale pride mi to, ze Pratchett ide od nikial nikam, resp. funguje stylom prudu vedomia (co je klasika finta Britov
), ale je rozdiel vidiet prud vedomia v hodinovom skeci a v obrovskej knihe
Povedzte mi, ze si mam kupit dalsi diel, ktory bude ako
Dobra znameni.