Citácia:
minule ma potulky po wiki a hladanie quotov mojho oblubeneho Andrew Ryana z Bioshocku dostali az k osobe Ayn Rand a jej dielku Atlas Shrugged.
Docital som toto
dielko.
Nedivim sa, ze to ma rovnaky pocet odporcov, ako velebcov. Setting je uplne skvele vybraty, bude platit dovtedy, kym budu chodit zeleznice, atmosfera postupneho upadku a to len vdaka ludom bola mega husta (najma ked si otvorim noviny a citam o tom, ako sa zoberie na Cypre z uctov dan). Ta starosvetska atmosfera z toho cpie naplno, mozno o to viac, o co sa vzdalujeme od doby napisania.
Je to ako anticka drama, kde si treba zvykat na svojsky styl rozpravania. Postavy vykreslene ako grecki bohovia s mocou nad svetom, ktore neriesia nakup kapusty, ani vobec nerozoberaju medziludske vztahy, kazda z nich je tak jeden a pol rozmerny charakter s designovanym archetypom; a ich ulohou je stretnut sa na ulici a zacnu si odriekat repliky, co su trojstranovymi monologmi.
Ten rozmach v popisanom papieri je poplatny filozofii, ktoru Rand chcela silou mocou oznamit urbi et orbi -- hlavne vo finale uz zhodila zabrany a vyklopila sumar celej podstaty... na 60 stranach. Je to viac filozoficky traktat nez roman (a z hladiska literarneho ach jaj zloba des), preto myslienok odfukujucich mysel je tam na tony. Mne prislo vela z nich uz zastaranych (uz samotna hlavna motivacia postav by dnes nemala dopad), ale na druhej strane je tam nemenej na uvahu, priam do zivota.
To je naozaj kniha, ktoru mohla napisat len rusko-americka dusa: silny individualizmus bez emocii na titanskej skale.
-----------------
Minuly rok vysla dvojka z filmu, vraj je to strasne.