Prší. Kvapky padajú
Na zem, listy, stromy
A domy -
Plačú skrz odkvapy.
Cítiť vôňu mokrej zeme,
Trávy, bozku.
Počuť iba šum padajúcej vody.
Načo skladať ódy;
Dážď má svoje vlastné symfónie,
Ktoré nám každý raz predvádza.
Prší. Prší i v duši.
Lebo akokoľvek reálne cítim kvapky na koži,
Necítim teba,
Kto položí mi ruky na boky
Pery na líca
A zašepká:
,,Zavri oči.“
A ja ich zavriem.
Cítim tvoju pokožku ako sa otiera o moju
A medzi nami je len
dážď.
Však tvoj bozk stále neprichádza.
Otvorím oči, dážď stále šumí.
Zosmutniem.
A pýtam sa, prečo stojíme v tom daždi každý
zvlášť.