Noc
Viečka oťažievajú, váha padá k zemi O chvíľu budem zase, vo snoch uväznený O malý okamih, o chvíľku prídu sny Nemusím čakať dlho, kým rozhodnú sa prísť
Obdarí ma muž piesku, spánkom dušu očarí A ja noci uverím, jak čírej vode v pohári Možno prídu mory, možno čas je komárí A toľko litrov krvi bude jak na diablovom oltáry
Keď nechal som sa, ódou hladu zobudiť Ostali len obrazy, tak blúdim v nich len očami Matné, bledé predstavy, siluety, postavy Tak odišli mi sny, tak vyleteli oknami
Deň
Od otvorení očí slnka, po jeho vykrvácanie Razí deň mi moju cestu, zabúdam na pokánie Žije, svieti podľa motta, odkaz carpe diem Radí mi tak do života, že iba raz žijem
Tak žijem v krásnych chvíľach, dieťa renesancie Krasné ženy litre vína, každá v hudbe tancuje Tak to viem, isto žiť, nič nie je ako minule Život dní, život bez tmy, taký život milujem
Klaniam sa mu hlboko, úklon sedí k figúre Jednoduchosť na oko, inak v architektúre Srdce, duša, charekter, stvárnenie je umenie Správny antik na vavríne, poctivo a každý deň
|