No ide o to, že som v minulej dobe písala pár vecí, ale keď sa na nich spätne pozerám, sú hrozné. Potom som na asi rok prestala písať a až v poslednej dobe som začala odznova. Preto sú tie veci väčšinou úvody. Hľadám, ktorý z nich mi najviac vyhovuje a zisťujem, čo by sa najviac páčilo ľudom. Odozvy však nikde, takže k ďalšiemu písaniu sa odhodlávam veľmi pomaličky.
Zvyčajne sa nakopnem až potom, čo sa objaví vôbec nejaký čitateľ. Takže dokončené zatiaľ nemám nič (pokiaľ nerátam to všetko, čo mám v hlave). Najďalej som sa dostala s Dedičom Pravej krvi, ale zase som došla len k tomu, že málokto to vôbec číta. No veď uvidíme.
Ach a ešte, prečo je všetko také temné... hum... ani neviem. Tie staršie poviedky šli skôr stále do vtipu a mne to pripadalo také... nezmyselné. Nazvalo by som to teraz akými pokusom naučiť sa písať vážnejšie.
Len mi to asi nejde tak ako by som chcela, alebo aspoň to nejde ľahko...