história
Začiatok
Nič sa neriadi Poriadkom, alebo Zákonom. Tisícky národov, rás a svetov mu dávajú milióny názvov, ale neexistuje. Je iba Chaos. Chaos ničenia a Chaos tvorenia. Celý vesmír, Časy a Svety sa riadia Chaosom. Sú nim ničené, budované a vláčené nekonečnom. Životy bytostí sa skladajú z Chosu, z jeho neusporiadania. Iba pár zvrátených bohov a bytostí (či už to myslia dobre, alebo nie) chcú nastoliť Poriadok. Veľký Poriadok pre celý vesmír. Pre Časy a Svety. Ale našťastie sa im to ešte nepodarilo, lebo Časy a Svety nemôžu žiť bez Chaosu. Ich preplietanie a vzájomné pôsobenie je dielom náhody, dielom Chaosu.
A keď zahynú Časy a Svety, zrúti sa aj vesmír. A sním všetko, čo poznáme. Všetko, čo milujeme a nenávidíme.
Chaos je, Poriadok nieje. Veď aj Astrál, hlavná bohyňa, je pani bleskov a búrok. Toto uznávajú aj paladinovia a kňazi, ktorí slúžia bohom ako Balana alebo Salome.
Na začiatku bolo prázdno. Do prázdna prišiel vesmír. Do vesmíru hviezdy, k hviezdam planéty. K planétam život.
Na začiatku života stál Muchur. Žil, plával nekonečnými podobami času. Bol večný. Ale nebol sám. Následovalo ho prvých šesť bohov, stvoriteľov (Astrál, Ktull, Ialieal, Ialia, Lilliel, Ys´greth) a prvodraci Kuwell a Haella. Prví si Cwyn všimli prvodraci, ktorí sa na ňom spárili. Haella si ľahla na rovník a zaspala večným spánkom. Z jej tela sa narodili draci a prvý život na Cwyne. Ona sama zostala naveky ležať na povrchu tohoto sveta.
Bohovia stvorili Predkov, ktorí vtrhli na Cwyn. Muchur odišiel do bludísk času a priestoru, kde stvoril Les. So sebou si zobral Llywsku, krásnu bohyňu zrodenú zo spojenia Ys´gretha a Ialie. V Lesoch dal spolu s ňou, vzniknúť novej rase, elfom. Elfovia boli vtedy ešte neúplni, nedokonalí. Až Predkovia, ktorí si ich brali za druhov a družky, im darovali dokonalosť.
Z temnoty mnohých časov a roztodivných priestorov prichádzali noví bohovia. Rovnako aj starí bohovia rodili svoje deti.
To bol začiatok Časov. Časov, ktoré mali prísť.
Ale bohov bolo čoraz viac. A pribúdalo aj drakov, Predkov a novej rasy – veľmi šikovných mágov a bojovníkov – Uskelladh. Boli to tvory, ktoré sa zrodili zo sĺz, potu a krvi Predkov a z ich citov. Predkovia svoje city predali do troch vecí: mečov, zbrojí a práve tejto rasy, ktorej vdýchli život. Toto dielo patrí práve im.
Uskelladh
Rasa zrodená z Predkov – ich priamy potomkovia. Vyzerali ako oni, ibaže nemali toľkú moc. V ranných dobách, kedy sa Cwyn iba zapĺňal, začali sa deliť – meniť.
Keď im Predkovia odhalili mágiu, začali sa meniť veľmi rýchlo. Pôsobením mágie a prirodzeného vývinu sa rozdelili na tých, ktorí ovládli mágiu učenia, skúmania a hľadania pravdy, na tých, ktorí ovládli mágiu prírody a na tých, ktorí sa zoskupili okolo drakov a Predkov a začali im slúžiť. Posledná skupina si nikdy nevybudovala ani v sebe neobjavila až tak blízke putá s mágiou. Na rozdiel od toho sa z nich stali slávni a mocní bojovníci.
Ale to sa už začal boj, ktorý poznačil budúce udalosti Cwynu veľmi výrazne. Začínalo sa predkolo Nebeských vojen.
Vampíry, Cigáni a Lykantropovia
Zrodili sa ako deti Predkov. Veľa ich zomrelo počas Nebeských vojen, keď Predkovia opúšťali Cwyn a bohovia umierali.
Upíry žijú a žili v rodoch a lykantropovia v klanoch. Cigáni v spoločenstvách, ktoré sa najviac podobajú klanom. Upírie rody (tie, ktoré prežili Skúšku časom a Rodové vojny) pretrvali až do dnes, kdežto klany lykantropov postupne upadali a dnes existuje už iba päť skutočných klanov. Ostatní sa vytratili ako jednotlivci, alebo v malých skupinkách, po celom Cwyne. Cigáni vždy dokázali prežiť, ale nikdy nezmenili svoj spôsob života.
Upíry
Tieto bytosti sú často spomínané v ľudských príbehoch a povestiach. Ešte častejšie však neprávom. Ľudia im pripisujú krutosť, zlobu, lačnosť po krvy, strach z cesnaku, zraniteľnosť od slnka a veľa iných neprávd. V skutočnosti sú to (tí starší hlavne) kľudné a rozvážne bytosti.
Upíry (alebo vampíry, ako sa im hovorí v prastarej reči) sú potomkovia tých, ktorí sa vydali cestou naučenej mágie. Mágovia získavali poc pomocou rituálov (často spojených s krvou). Tu je dôležité pripomenúť, že na začiatku, kedy uskelladh vznikli, pili krv. Krv zvierat. Až neskôr, po ich odlúčení a vydaní sa inou cestou mágie a života, sa lykantropovia a cigáni odvrátili od pitia krvy. Zato upíri ju na svoj život začali potrebovať a nestačí im iba sa najesť. Evolúcia...
Jeden rod riadi väčšinou najstarší z daného rodu. Slúžia, alebo žijú, pod jeho velením rozličné podtriedy upírov. Tí sa totiž delia na akésy triedy, alebo druhy: Polupír/Khealg, Nosferatu, Aleghatu, Emiele, Bruxa a Krvavý lord.
Upíri niesu praví nemŕtvy. Pochádzajú z Predkov. Ich potomkovia, ktorí sa kedysi dávno zriekli života a tisícročia žili ako nemŕtvy. No potom, po príchode Chodca a počas následných vojen a križovania mágie sa z nich znova stali živé bytosti. Ostalo im však veľa slabostí nemŕtvych.
Iba vyšší upír môže zmeniť nižžšieho na vyššieho. A to rovnakým spôsobom ako stvorí upíra. Upír-muž môže darovať život iba žene a naopak. Upír vysaje krv, no nevypije ju, iba ju uschová, transformuje a po troch dňoch ju môže vstreknúť späť svojmu budúcemu potomkovi. Ten upadne na tri dni do kómy, počas ktorej sa vymení krv a zmení celý organizmus.
Krvaví lordi môžu darovať život iba raz za rok, v jeden deň, kedy sú oba mesiace najväčšie.
Upíri málokedy darujú život a aj to iba osobám, ktoré milujú. Výnimkami sú Krvaví lordi.
Upír plače veľmi zriedkavo, lebo plače vlastnú krv. Plač upíra má na okolie veľmi znepokojujúci, vzrušujúci a mystický vplyv.
Lykantropovia
Aj lykantropom sa dostalo nemilého (ale tu už opodstatnejšieho) miesta v legendách a príbehoch. Väčšina im pripisovaných zlých skutkov sa skutočne stala. Oni sú divokejši a omnoho viac nespôtanejší než ich bratranci. Snáď jediný klan (dnes majú klany názvy po druhu svojich členov), ktorý je aspoň trocha dobrý (radšej povedané neutrálny) je klan Vlkov noci, kde sa sústredujú vlkodlaci. Inak je ešte klan Medvedích tesákov, Krysých tlapiek, Lesných kancov a jeden, ktorý je skôr súčasťou legiend, no pravdou je, že ja som pár z nich videl - Tigria tlama.
Vek Uzamknutia
Najrannejšia história, temota poznania
V časoch, kedy na Cwyne žili poslední z Predkov, povstala z Veľkého nekonečna rasa Mačacích ľudí. Tieto bytosti dovtedy žili divokým, tlupe podobným životom. No po Veľkých vojnách a Uzamknutí sa mačací ľud postupne premenil z tlúp na kmeňové zväzky a obce. Príslušníci kočičiakov dlhé stáročia žili iba na pláňach Veľkého nekonečna, no postupujúca zima a lesy, ktoré zostupovali zo severu, vytlačili kočičiakov na juh, k Temnote a ešte nižšie.
Ranná doba - Akhurská ríša
Ranná doba Akhurskej ríše je úzko prepojená s bojom Predkov proti drakom. Kočičiaci o tomto boji veľa nevedeli, no do Veľkého nekonečna prúdili legendy o spálených krajinách, horstvách zrovnaných so zemou a o Uzamknutí mágie. Kočičiaci od počiatku svojej krátkej histórie využívali slabú mágiu prírody. Niektorí šamani sa snažili ovládnuť aj vyššie cesty mágie, no tie Predkovia po porážke drakov uzamkli, aby ich draci už nikdy nemohli použiť vo svoj prospech. A tak vzrástla moc bohov.
Ale udalosti okolo vojen kočičiaci pociťovali len veľmi vzdialene, lebo kmeň Akhursar, najmocnejší kmeň na západe Veľkého nekonečna, staval svoje prvé khaille, mesto, Akhur a zároveň sa bránil útokom svojich slabších susedov. Najzápadnejší kmeň, Zelené telá, sa ako prvý kmeň vydal na západ. Podľa legiend bol jeho vodcom Miaven Jazdec.
Vojny s kentaurmi
Akhurská ríša bola na vzostupe, podmaňovala si kmene, hlavne na severe, keď z východu prišli kentauri. S nimi prišli konflikty, čierni kočičiaci utiekli na východ, najsevernejšie kmene utiekli na západ a ostatné kmene sa spojili proti kentaurom. Toto využila ríša, pod ktorej velenie sa dostala spoločná armáda, a behom pár rokov si pripojila všetky kmene kočičiakov.
Vojny o moria
V tomto období sa odohrali tri výrazné konflikty o tri moria. O Zabudnué ľadové more na severe, o Zelené more na východe a juhu a o Dračie more na juhu. Vo všetkých troch konfliktoch sa angažovala Akhurská ríša.
Prvá bola Prvá vojna o Zabudnuté ľadové more, ktoré sa v tých časoch volalo Hlboká studňa. Pri tomto mori sa kočičiaci prvý krát stretli s orkami a orkskými pirátmi. Tí napadali najsevernejšie dediny a chrámy ríše. Fjalhjik Rýchly, panovník ríše, vyrazil s armádou na sever a po dvoch desiatkach rokov bojov, uzatvára s orkami mier, ktorý dovoľuje orkom usadzovať sa na severe ríše a zaručuje ríši bezpečnosť.
Oslabenie armády na južných hraniciach ríše kôli vojne na severe, podnietilo gnollov a kentaurov k útoku. Bojovníci útočili a lúpili, dva krát dokonca obliehali Akhur, no Fjalhjikov syn, Jhaepfahr Šabľa, sa vrátil zo severu s armádou posilnenou o dve légie orkských žoldnierov. Gnollovia a kentauri, nejednotní a slabo vyzbrojení, nemohli dlho odolávať prevahe kočičiakov a po takmer desiatich rokoch chaotických bojov sa stiahli na juh k Dračiemu moru. A tak začala vojna o Dračie more. Trvala necelých pätnásť rokov, oslabila Akhur aj gnollov a kentaurov.
Druhá vojna o Zabudnuté ľadové more sa začala ku koncu vojny o Dračie more, kedy orkovia pocítili oslabenie Akhuru a zaútočili z mora v plnej sile. V nej kočičiaci definitývne stratili kontrolu nad pobrežím a orkovia obsadili hlboký pás krajiny.
Vek Odomknutia a odchod drakov
Zo západu, z krajov za Snežnými končiarmi (dnes Hory Pohraničia) začala útočiť zvláštna mravenčia rasa. Nič, okrem tohto krátkeho obdobia, sa o nej nevie. V Snežních končiaroch sa stretli s lykantropmi, vampírmi a trpaslíkmi. Tí požiadali o pomoc Akhur. Armády vytiahli a zatlačovali mravcov až po more, kde stál obrovský úl, vysoký dva kilometre. Na jeho úpätí sa odohrala veľká bitka, v ktorej mravci prehrali.
Na dne úla, pri samotnej kráľovnej, ležala Pečať so znakom zahnutého meča. Velitelia výťazných vojsk + draci zabili kráľovnú a rozlomili pečať. Obrovská explózia dlho držanej a teraz uvoľnenej mágie roztrhla úl a magické žily
znova obopäli svet. Mágia sa vrátila na Cwyn.
Rody a rasy (niekde uvádzané aj ako klany) vampírov sa rozhádali a od tej doby medzi nimi nepanuje mier. Lykantropovia sa rozpŕchli do divočiny a trpaslíci sa začali usadzovať v horách, okolo ktorých tiahla armáda.
A rasa mravcov bola do posledného vyhubená.
Objavenie Detí
Po otvorení magických ciest prišli na Cwyn elfovia. Prišli, ako sami hovoria, z veľmi ďalekého miesta, z Lesu. Zrodil ich Les a Muchur a Llywska.
Elfov bolo málo a nepoznali Cwyn. Poznali však prírodu a krásu, umenie a lásku. Kočičiaci ich vzali pod svoju ochranu.
Pár rokov po objavení elfov prišli zo severu desivé správy o postupujúcom Ľade. Orkovia začali ustupovať od Hlbokej studne a zatláčali kočičiakov na juh, ku Temnote. Pred orkami však vyrástla Teplá džungla, ktorú povolali elfovia na ochranu kočičiakov. No mágia elfov bola ešte nerozvynutá a tak sa džungla vymkla kontrole a začala žiť. Zvieratá, zvláštne tvory v nej. Málokdo sa do džungle kedy odvážil vstúpiť.
Ako sa pred orkami zjavila džungla, väčšina zabočila na západ. Iba jeden jediný kmeň sa otočil na východ a vydal sa na dlhú púť.
A Ľad postupoval ďalej, až sa zastavil na severnej hranici džungli. Ľad pokryl väčšinu severnej pologule Cwynu. Slnko sa vzdialilo.
Dospelosť Detí, Potkani
-deti rastú a robia zle a už vôbec niesu detmi
-elfovia intrigujú a miešajú sa do vojen medzi kráľ
-z Veľkého nekonečna prichádzali potkani
Pád Akhuru Nemŕtvi
-elfovia a tak sa to zomlelo, zničilo sa Akhur a dosť iných. Veľká bitka končí tento vek
Storočie pádov
-padla ríša kočičákov, padli ríše koč. aj potkanov.
Skorý vek Eldshei
Vzostup a skaza Akhuru
V dobách keď sa z Cwynu vytratili aj poslední z Predkov a Chodec bol odrazený na ústup, vyrástlo na brehu Temnoty mesto Akhur. Vtedy ešte neboli Akurské bažiny, ani Swejfský les. Hranica lesov sa začínala pár sto kilometrov severne od Ďalekých hôr. Kočičiaci však Ďaleké hory nazývali a dodnes nazývajú Hraničné štíty.
Po stáročia, behom rozkolov v kočičiackej spoločnosti a neskorších vojnách o Zelené more a Dračie more, rástlo Akhur do krásy.
Kočičiaci: Vysokí 165 až 185 cm. Telo aj hlava sú veľmi podobné krátkosrstej mačke a srsť je sfarbená do červena (u nomádov na juhu), do biela a šeda (u ľadových kočičiakov). Vravia si Mačací ľud, no už elfovia a trpazlíci im popichovačne vraveli kočičiaci a tak si na tento názov zvykli. Ale pri oficiálnych príležitostiach sú Mačací ľud.
Taktiež mali dávno rozvynuté ríše z ktorých sú dnes len ruiny rozosiate po celom východe.
Sú skvelí jazdci na ťavách alebo talvanoch (antilopa+kôň+gepard a vysoké to je ako menší kôň)
História elfská
A damn long time ago
Vzostup elfov po Izurulovej smrti-Skorý vek Eldshei-Prvý vek
400
Po Izurulovej smrti a úteku temných eldshei, mystička Váulin previedla eldshei krajmi západu a povedala im, že sa môžu usadiť kde budú chcieť. Ukázala im krásy Cwynu, zvieratá, hviezdy a žriedla mágie.
Časť eldshei, ktorú viedol Tillik Modrý, zamierila na juh, k moru, kde si postavili prvé lode a plavili sa na Elfské ostrovy (skupina vedená Filin Modrookov) a až k Zálivu Stromov (Tillik). Tam, kde jednotlivé lode pristáli, vyrástli mestá a dediny. Hoci mali jedného, respektíve dvoch, vodcov, mestá sa správali ako mestské štáty.
Týto eldshei sa nazývajú Vesseanna alebo Vodní elfovia.
Časť eldshei sa zľakla Ulwandiusovho proroctva o páde Eldshei a ukryla sa v horách Durgee, v údolí Mesačný Šepot a odrezali sa od diania v ostatnom svete v prípravách na čas Proroctva. Nazývajú sa Ukrytý, alebo Weenanna seidhe, teda Hmloví elfovia. A boli to prví Eldshei, ktorí sebe nehovorili Eldshei, ale elfovia.
Tá časť vedená Indrílul, sa vydala ďaleko na sever k Ľadovým stĺpom, k Tajve, Ľadovému chvostu a ešte ďalej na sever a severovýchod. Nakoniec sa úplne stratili z očí všetkých Eldshei. Vytratili sa na severe a nik neevie, kde žijú. Aj by sa na nich zabudlo ako na legendy, nebyť toho, že čas od času zíde zopár bledých elfov s modrými alebo slamenými vlasmi z hôr na juh. Ale všetci o svojom ľude mlčia a nikdy nič nevyzradia.
Opustili sme Planinu ľadu, ktorá sa v dávnych časoch rozprestierala ďaleko na juh. Po mnohých rokoch strádania a utrpenia, kedy sme boli nútení bojovať s príšerami temnoty o prežitie, sme sa konečne dostali do Tajvy, do Snežnej krásky. Indrílul, Ktorej Meno Zvonilo Ľadovými Slzami, sa rozhodla ísť ďalej. Jej zástup sprevádzali vrany.
My sme zostali v Tajve.
-Tajva, dni snehu-
-Kaaren dá Zilwia-
Zvyšní Eldshei sa usadili v Sheilnan, krajine, ktorá sa rozprestierala od Modrého mora, cez Centrálne lesy, až po oceán, Durgee, Oceľové hory, Vŕšky Mesačného Bozku, planiny severu a Nad`Dhu a Lilivín.
Na severe narazili na mestá a územia orkov, s ktorými od tých čias vedú vojny a v Lilivíne na dediny malých hobitov. Na juhu sa stretli s trpaslíkmi a gnollmi a z východu čas od času prichádzali starobilí kentaury a agresívni a rovnako starobylí Potkani. O svoju zem sa delili s desiatkami iných rás a magických bytostí. Najvýznamnejšia rasa, ktorá s nimi žila, bola východná vetva kočičiakov.
Eldshei zakladali mestá, mestské štáty a na juhozápadných Veterných planinách si stavali stany a žili v kmeňoch.
Prvý vek trval dlho a v ňom sa vystavali základy celej budúcej elfskej spoločnosti.
Severné vojny-Stredný vek Eldshei-Druhý vek
125
Druhý vek začal vypálením Asser`dé, elfskom mestskom štáte na severe, ktoré zničilo kráľovstvo orkov, Dlakeg.
Elfské mestá na severe neboli schopné čeliť útokom a jednote orkov. Jedno po druhom padali, až orkovia začali ohrozovať hobitov a po štyroch desaťročiach zatlačili eldshei za Sirlínu.
V južnom, východnom a západnom Sheilane zatiaľ vyrastali prvé kráľovstvá.
Vodní elfovia v Zálive Stromov odrazili dva útoky Potkanov a zatlačili ich na Pláne. To bol ale Tillik Modrý po smrti a na jeho miesto, pán vody, lodí a Vesseanna, dosadol jeho syn Ikkoli Vietor.
Víťazstvo a Iallion
80
Až sa situácia na sevre stala skutočne veľmi vážnou, požiadali elfovia z juhu, z kráľovstiev Warikion a Iallion, o pomoc trpaslíkov, hobitov, kočičiakov a kentaurov z východu. Až sa armády zoskupili a vyrazili, eldshei začali postupovať a víťaziť.
Emialis Kaalin, Ielena Ďaleký pohľad, Thúrill, kentaurka Nailoo a Legato Šepot, boli vojvodcovia, ktorí dobili späť väčšinu severných plání až nakoniec zastali pred Nad`Dhu.
Nad`Dhu bola temnotou, Predkami a smrťou presiakla starobilá pevnosť ešte z čias pred Eldshei a orkami. Vypínala sa na vrcholku Ktillu, no aj pod ním, v podzemí. Teraz v nej však sídlili orkovia.
Dvadsať rokov obliehali spojenci (trpaslíci-Thúrin Krvavoruký, hobiti-Birinad z Nory Snov, elfovia-Legato,Silweiy a Tllilmil, kentauri-Nailoo Divoká, kočičiaci- Ossiss ) Nad`Dhu. Trpaslíci sa spolu s hobitmi prekopali podzemím, Eldshei s kentaurmi zničili opevnenie a vrhli sa na hradište.
V strede Sheilenu zatiaľ získal moc v malom kráľovstve Iallion klan Vessing. Klan začal svoju výpravu za zjednotením. Podľa legendy bol zakladatelom rodu jeden z Izurulovych synov. A Iallion si začal podmaňovať susedov. Diplomaticky, vraždanmi ale aj vojnami.
Vek Víťazstva bol krátky a skončil sa začiatkom konfliktu Iallionu proti Darvúdielu, Tarvúdielu, Warrikionu a kmeňom z Plání.
Utečenci, pády, vojny s obrami a Čas Proroctva
937
Pod vládu Iallionu padol aj Darvúdiel. Rod Vessing, ktorému teraz velil Alsuard Vessing, brat Turviel Vessing, manželky a princezny Legata Šepota, vládcu Warrikionu, zaútočil na Warrikion.
Turviel sa zriekla mena Vessing (Turviel Bezmenná) a spolu s Legatom a verným ľudom odišli na východ. Cestovali s nimi aj mnohé divé kmene pod vedením Hátakona Červeného. Hátakon s kmeňmi zostali v Hraničnom lese, zatiaľ čo Legato a Turviel pokračovali ďalej, až dorazili k Lesom. Tam založili Lesy, kráľovstvo prvých Utečencov.
Druhý utečenci ich následovali nedlho potom. Keď padol kraj Amakir, Ilejas Nebeský vták povstala so svojími najvernejšími a vydala sa k Modrému moru. Tu založila Kirarren. O päťdesiatosem rokov ho vypálili orkovia a temní elfovia a Ilejas utiekla na ostrovy, kde založila Muiréúdiel.
Keď armáda tmy tiahla na sever, vedela som, že Kirarren musíme opustiť. Prisnil sa mi sen a v tom sne som videla vela krvy...
-Aélíen-
Ilejasina prvá dcéra, krásna Aélíen sa o dvanásť rokov vydala na cestu na východ, kde založila Círilién v delte rieky Níniel. Jej sestra, druhorodená Síriska opustila Muiréúdiel osem rokov po Aélíeninom odchode. So svojim milencom, imperiálnym šľachticom, ktorý zbehol, Fawinom Oblakom a jeho poddanými, pristála v Lese Snov, kde založila kráľovstvo. Fawin mal otca temného elfa a jeho krv si nakoniec našla cestu aj k tým, čo sa chceli pred proroctvom ukryť v zabudnutí. Jeho krv prešla do druhorodeného dieťaťa, dcéry Filivíje. On sám, rovnako ako jeho deti, dokázali odolať volaniu temnej krvy. Dokonca ho dokázali v sebe zabiť. Ale proroctvu v nej sa neubránili.
Fawin Oblak nebol jediný zbeh. Impérium v svojich počiatkoch veľmi tvrdo potlačovalo slobodu a to sa nepáčilo tisícom slobodomyseľných eldshei. Tí všetci utekali preč.
Vládcovia impéria
(Alsuard-nehoda pri polovačke(179), jeho dcéra Gali-zabitá temným elfom, vojny s nemŕtvymi(115), jej dcéra Frejanna-zabitá temným elfom, bojovala proti armáde nemŕtvych(168), jej brat Niminneann(112) Alurwan+regent Lónstén(162+8)-regent sa stiahol a imperátor zomrel za záhadných okolností – ľadový obri a ich zastavenie)
Po Alurwanovi dosadol na trón Isvuard Statočný (vládo1 193 rokov). Isvuard sníval o nesmrtelnosti Impéria. Porazil orkov na severe, potlačil vzburu v Tarvúdiele a ukončil vojny s Utečencami a ostatnými elfami. Do krásy vystaval Kwidáé, Lóráliél, Lóríndol a iné mestá. V Priesmyku večných hmiel postavil strážnu pevnosť Gil`Táiré. Tá mala strážiť pred temnými elfami, už divokými kentaurmi a potkanmi, ktorých však Lesy a Les Snov spolu s Círiliénom zatlačili až na Trávy.
V tých časoch žilo v elfských mestách aj veľa hobitov.
Dlhý čas bol kľud a Isvuard rozširoval a zvelaďoval Impérium. Trpasličie siene v Algarfe a Mewine obchodovali so Sheilan a Impériom, ale aj s Utečencami. Trpaslíci, Lesy a Impérium dokonca postavili Starú Stezku. Viedla z Lesov na sever k Lesu Snov, cez Zuby času do Modrého mora, do Círiliénu a Muiréúdielu. Na pevnine sa tiahla Lilivínom (hobitími kniežatstvami) cez Severné pláne do Dol Elaineanny a odtiaľ do Lóríndolu v Tarvúdiele. To bola jej severná časť. Južná viedla z Lóríndolu do Isbethu, Lóráliélu a cez trpaslícky Algarf. Odtiaľ priesmykmi v Oceľových horách do Hraničného lesu a k Ismallským trpaslíkom a končila sa v Lesoch. To boli jej najdôležitejšie časti. Prirodzene, že križovala aj cez Sheilan.
Ulwandius, ktorému obetovanie vlastnej dcéry a nález brnenia Predka Kaghanna prinieslo dlhovekosť aj na pomery elfov, dobudoval Argonémath vo Vrchoch tmy. Vysoká veža z onyxu, nedobytný hrad a mesto na brehu a vodách jazera Neúním. Veľká časť jeho armády a poddaných však obývala podzemie pod Neúnímom, Núrdull.
Nedlho po dokončení hradu sa jedna skupina temných elfov, ktorí poľovali a strážili hranice, rozhodla odísť. Dlhé roky týto elfovia predstierali svoju zlobu a krutosť, lebo v skutočnosti boli odlišní od Ulwandiusa a jeho temných. Túto skupinku Renegátov alebo Nomádov, zhromaždila Ulwandiusova najmladšia dcéra Olliea, ktorá nikdy otcovi neodpustila, že zabil Izurula. Teraz už bola stará, hoci aj na ňu dopadala priazeň dlhovekosti, ktorú zosielala jej obetovaná sestra Vallara na všetkých temných elfov.
Daelryn, tak sa volala dcéra najmladšej dcéry Ulwandiovej, ktorej meno sa nesmie vysloviť, a Izurula, odviedla nomádov ďaleko na východ. Jej matka zostala aby čelila Ulwandiovmu hnevu. Ten ju kúzlom zaklial ako živú sochu, ktorá dodnes stojí na veži Alfahryng, najvyššej veži hradu Argonémath.
Oni, nomádi, sú najšťastnejší z elfov. Netrápi ich proroctvo, zlé časy že prídu. Chcú prežiť deň a dožiť sa rána. Preto ich nájdeme veselých v speve. Šťastných v úsmevu záchveve.
Však ich srdcia skrývajú a myseľ sa snaží zabi, tajomstvá Argonémathu. Vtedy sú smutný a v chmúry upadajú nomádsky elfovia.
Po dlhých rokoch mieru sa pri Algarfských bránach zjavili Tasg`su, Grunch`nuk a Ishaghat so svojími vojskami. Boli to traja najmocnejší vládcovia (orkov, koboldov, horských trollov, Yettiov, bardokov, minotaurov a gnollov.) Tasg`su dlho bojoval proti Ukrytým elfom aj proti trpaslíckym klanom, Grunch`nuk prišiel až z Ismallu, kde nastalo dlhé obdobie mieru a kľudu, lebo sa už nikdy nevrátil do svojich hôr. Ishaghat bol minotaurus z Oceľových hôr.
Po dlhej a krutej bitke dobili Algarf a trpaslíci ušli na juh do hôr Durgee. Dobili a vyvrátili nechránenú Tasg`suovu ríšu a na jej troskách založili nové kráľovstvo.
Pád Algarfu považovali Ukrytí elfovia za prvý znak príchodu Času Proroctva. Vyslali preto poslov na cisársky dvor Iallionu, no boli odmietnutí. Isvuard, ktorý sa pred tým prejavil ako múdry muž, sa behom niekoľkých zím úplne zmenil. Teraz ho zaujímalo iba budovanie miest a ich krásy. Už ani nevychádzal zo svojho paláca v hlavnom meste impéria, Fainliwíle na Ostrovoch radosti. Ale tri roky po páde Algarfu sa na hraniciach Sheilanu a Vrchov tmy objavila smrtiaca čierna hmla.
Keď z Bažín hrôzy na hranici Centrálnych lesov a Vrchov tmy začala stúpať hmla a dym čiernejší než najtemnejšia noc, Isvuard prstal snívať a otvoril oči. Bolo to aj vďaka mne. Pripomenula som mu proroctvo v jeho najtemnejšiej podobe a dala som mu čítať texty Sgryn`hagryn, knihy noci.
-Život na cisárskom dvore. Moja cesta do Eldsheicourt-
-Cinvanna Zlatý vlas-
Hobiti zatiaľ žili v pokoji vo svojich kniežatstvách a obchodovali s umiernenejšími severnými orkami, ľadovými kentaurmi a Snehovými Kočičiakmi. A prirodzene aj s Impériom a Utečencami.
Južné divoké kmene elfov, ktoré trpeli pod nátlakom Impéria, zrodili Sullwina a Amišidu. Obaja boli hrdinovia, bojovali proti Impériu. Už starli a ich nenávisť voči Impériu rástla až zatienila a zadusila ich dušu. Obaja povstali spolu s elfami, ktorých živila rovnaká nenávisť a potajomky odišli do Argonémathu. Stali sa Padlími elfami.
Poznal som Amišidu. Bol jeden z najčestnejších, dokonca aj potom ako... Ako sa odsudzil. Bol to hrdina a bojovať pod ním aj proti nemu bolo skvelé. Skutočný majster zbraní, veliteľ akých veľa nie je a priateľ nad priateľov. Impérium ho zabilo. Impérium mu vzalo sny aj krýdla. Tak ako mnohým iným.
Keď som sa dopočul o jeho odchode, chápal som ho. Dokonca som sa aj ja chcel vydať na rovnakú cestu. Zostal som však eldshei a bojoval som proti proroctvu. Kôli Ulwandiusovi a tomu, čo spravil Izurulovi.
Dúfam, že história bude súdiť Amišidu nie podľa skutkov, ale podľa duše. On jediný nepadol a ostal eldshei aj keď sa usadil v mieste, ktorého názov nevyslovím.
-Môj pohľad na proroctvo-
-Kiálin Nirquanwood, mág a mystik-
Pomaly nastal Čas proroctva. Čierna hmla postupovala Centrálnymi lesmi, Les okolo trpaslíckej pevnosti Nad`Dhu sa behom jesene a zimy zmenil v bažiny. Zčernel a zahynul v tmavom dyme podzemného vulkánu, ktorý otvorili démoni. Trpaslícky klan, ktorý vtedy obýval Nad´Dhu a vystaval z neho skvelú pevnosť, bol zničený démonmi. Legendy vravia, že démonov povolali trpaslícky mágovia. Vtedy trpaslíci zanevreli na svojich mágov. Nikto nikdy nevysvetlil, odkiaľ démoni prišli, ale od toho roku, keď padlo Nad´Dhu, ostali na Cwyne a práve zo starobylej pevnosti si spravili svoje sídlo.
Z Vrchov tmy sa vynorili Ulwandiove deti, jeho služobníci, démoni, príšery a Padlí elfovia. Smrtiaca hmla už stihla zničiť obranu hraníc v Sheilane a tak armáda rýchlo napredovala. Za ňou sa potom tiahla hmla. Západný voj sa rútil cez Sheilan, pálil, kradol, ničil, znásilňoval, vraždil a zabíjal stromy aj elfov a národy žijúce s nimi.
Východný voj, ktorý mal tiahnuť na Lesy a Les snov, sa zastavil pod hradbami Gil`Tairé, pevnosti pri rieke Temnote. Boj o pevnosť bol krutý, dlhý a nerozhodný. Nakoniec sám Ulwandius musel kúzlami zničiť hradby. Následná bitka si však vyžiadala veľa životov na jeho strane. A tak, hoci zvíťazil, nemohol pokračovať na východ. Obrátil preto všetku svoju pozornosť na západ, na srdce Sheilan.
Ako postupoval, lesy za sebou zanechali v smrteľnej agónii, rieky desaťtisícov otrokov putovali do Argonémathu. Zomierali alebo boli obetované tisíce dryád, nýmf, jednorožcov a iných lesných tvorov.
Prvý krát sa zastavili na rieke Sivlíne. Malé vojsko goblinov pod vedením Tlelegchka Krátkej kopie sa obrátilo na kniežatstvá Lilivínu. Tie po dlhých bojoch nakoniec zachránilo vojsko Snehových Kočičiakov, ktorí prišli na pomoc hobitom.
Hobiti nám pomáhali a dívali jedlo počas mnohých krutých zím. Vždy, aj keď sme sa neraz pohádali, nám pomohli. Tak prečo sme im nemali pomôcť my? Mnoho náčelníkov môj úmysel spochybnilo. Jednoduchí členovia kmeňov ma však podporili. Bol to úžasný pocit, vidieť po tak dlhom čase pochodovať Mačací ľud ľadovými údoliami k Lilivínu. Našou obetou sme spalatili náš najväčší dlh.
-Traessek Veľký -
Zbitok Ulwandiovho vojska pokračovaľ ďalej na západ. Zničili stovky zámkov, záhrad, panstiev a spálili prekrásne Kwindáé.
Na severné územie Sheilanu - Falwondajó, kde sa pod vedením Lliwena Dlhého meča zhromažďovalo veľké vojsko, zaútočila orkská Armáda. Chceli sa pomstiť za Nad`Dhu. A tak sa posily nikdy nedostali na juh, ale naopak, ustúpili až k troskám Nad`Dhu a Vŕškom Mesašného bozku.
Rozhodujúca bitka sa odohrala na rieke Ľadovke a velitel orkov v nej padol a Armáda sa rozpŕchla.
Avšak elfovia mali také veľké straty, že aj za pomoci Ľadových Kentaurov ťažko ubránili svoje hranice proti vpádom divokých orkov a minotaurov a démonov z Nad´Dhu. Preto nemohli nijako zasiahnuť do diania na juhu.
Ľadovka bola červená. Nie, bola krvavá. Na pár dní vystriedala jej vody ľadová krv.
-Lliwen Dlhý meč-
Sheilan zatiaľ umierala. Dym z umierajúcich lesov bolo vidieť až v Muiréúdiel. Ulwandius po zničení Kwindáé obrátil svoju pozornosť na Rovinu koní. On sám so svojou armádou síce prekročil Sivlínu a zaútočil na strednú Sheilan, no na Rovinu koní a jej hlavné mesto Mithrómen zaútočilo vojsko démonov, obrov a minotaurov z Oceľových hôr. Mithrómen však odolal s pomocou svojich tridsať metrov vysokých hradieb, vklienenosti medzi dva končiare a v neposlednom rade aj vďaka Útilien a Margi Sokoličky, dvojice strážkyň koní z Roviny.
Ďaleko na východe boli z vývoja udalosti znepokojení kentauri a kočičiaci, ktorí si v legendách zachovávajú historky o veľkom zle a Chodcovi s mečom. Spojili svojich roztrúsených bojovníkov a vydali sa do Lesov a Lesu snov. Tu požiadali Legata a Sírisku aby zaútočili na Ulwandia spolu s nimi. Obaja súhlasili a vojská sa pohli na západ.
Ulwandius o Legatovi, Siriske, kentauroch a kočičiakoch zaťiaľ nevedel. Dopočul sa však o porážke goblinov na severe a o odpore mesta Mithrómen. Po prvýkrát mu prišlo ľúto, že sa odsudzil eldshei. Tam, kde to oľutoval dnes leží jazero Loc Namúlúin.
Pokračoval však ďalej, no pomalšie, lebo eldshei pritvrdili v obrane a na západnom brehu Elsevine sa sústreďovalo vojsko. Na južnom brehu Félve sa ukrývala armáda Hmlových alebo Ukrytých elfov.
Keď pri Lótáriél dosiahol Elsevine, dohnala ho Legatova armáda z východu. Po dlhom pochode boli unavení, no keď videli, čo Ulwandius spravil so Sheilan, ich zúrovisť im vrátila silu a odohnala únavu. Spolu s nimi zaútočili aj Ukrytí z juhu.
Nemali šancu. Údolie pri Lótáriél bolo čierne od tvárí temných elfov a ich šatu a zbraní. Legato a Ukrytí sa však vrhli z pahorkov do údolia aby aspoň spomalili a oslabili nepriateľa. Ulwandius mal ešte jeden voj, pár míľ pozadu. Ten však nevedel, čo sa v predu deje a pokiaľ prišli prvé správy a rozkazy, do bitky sa zapojila aj armáda Impéria. Keby však bola prišla skôr, nemuselo zomrieť toľko eldshei.
-Bitka-
-Caenliyv z Ró-
O päť hodín neskôr sa do bitky pridala aj armáda impéria, ktorá bola nakrátko zastavená kôli Tórllienn a Veladorovi, dvojici milencov, ktorých rodičia s ich láskou nesúhlasili. Strhol sa medzi nimi boj, ktorý roztrhal spojenectvá v cisárskej armáde. Ako Tórllienn, tak Velador padli. No ich láska sa stala jednou z najznámejších a najzatracovanejších.
Bojové kladivá a sekery nás, malého trpaslíckeho regimentu, ktorý ako jediný zo všetkých požiadaných, prišiel na pomoc, narážali na pavézy a štíty. Náš veliteľ, knieža Azdan Orgrin, stál v čele oddielu. Hrdo držal svoj prápor s erbom skrýžených plameňov. Čakali sme na ich útok. Slnko vykuklo z oblakov, no ihneď zašlo. Temná armáda stála na protiľahlom pahorku a za ňou sa rozprestierala Pustina a dym. Za nami stálo Lótáriél, kam sme neskôr ustúpili a bojovali s Amišidom.
Rozbehli sme sa vpred!
-Bojovník za zlaťáky, kapitola prvá, Česť, klan a viera nad zlato- -Dagomir Khuzin-
Veľká bitka na sútoku Elsevine a Félvie trvala tri dni. Na oboch stranách sa zúčastnilo na milión mužov a žien. Zahynuli v nej: Ulwandius, Isvuard, Síriska, Villevén-pán Ukrytých, Amišida, aj Útilien-kráska z Roviny, ktorá v posledný deň zvrátila bitku v prospech eldshei. Zaútočila so zbitkami jazdy z Rovín. No zaútočila nečakane a zo zadu napadla oddiel, ktorému velil Ulwandius. Zabila ho, ale dlho sa neradovala. Z posledných síl ju kopiou prebodol Sullwin. Uchránené neostalo ani Lótáriél.
Impérium sa rozpadlo a Ulwandiova armáda bola rozprášená.
Jeden po druhom padneme
Dva dni nepriateľovi čelíme
V tretí neutečieme
To radšej všetci zahynieme
Jeden za druhým padneme
Dnes je dobrý deň
Neumrieme zbitočne
Tak prispejme
Svoje životy položme
Jeden za druhým padneme
Naša oceľ povstane
A pomôže v núdzi
Bojujme za život
A proti smrti
Jeden za druhým padneme
Obklúčení v Lótáriél
-Neznámi-
Od vtedy sa eldshei nazývajú elfami a Sheilan ako taká zanikla. V mieste Centrálnych lesov sa do dnes rozprestiera Pustina. Z márk, dajó (územnosprávne jednotka v Impériu.) a krajov sa stali kráľovstvá združené v Sheic`ourt.
Kráľovstvá v Sheic`ourte: Warikion, Darvúdiel, Tarvúdiel, Iallis (bývalý Iallion), Dol Elaineanna, Synn, Južný Nad`Dhu, Kúri a Mithrómen.
Mino Sheic`ourt zostali divoké južné kmene, Lesy, Ukrytí, Muiréúdiel, a všetci severní elfovia, tak aj Vodní, Nomádi a elfovia z Hraničného lesa.
Nadišiel krátky čas kľudu.
A keďže trpaslíci, až na výnimky, nepomohli Eldshei pri bitke, elfovia ich vinia za svoju záhubu. Trpaslíci zapríčinili, že padlo veľa mladých elfov a tak sa elfovia pomali zotavujú z rán. Po bitke sa skončilo veľké priateľstvo medzi elfami a trpaslíkmi. Iba pár klanov, ktoré pomohli, doteraz pociťujú vďaku a hlbokú náklonnosť elfov.
Príchod prvých ľudí
Pár desaťročí po Bitke sa pri Ostrovoch a Zálive teplých vôd zjavili na obzore zvláštne, modrobiele plachty. Lode prichádzali z juhu, a prekvapení elfovia s obavami sledovali ich posádky, vysokých a statných svetlých tvorov podobných im samím. Hovorili čudnou, tvrdou rečou a vraveli si Xentarisania. Elfovia im začali vravieť dh`oine-ľudia. Vraveli o nich staré legendy z dôb, kedy kentaury, potkani a kočičiaci stavali svoje mestá, dávno pred elfami. Veľa z nich si postavilo mestá na neobývanom pobreží Zálivu teplých vôd a na ostrovoch. Vtedy vznikli mestá ako Byrda, Elvon a Lxyveka.
Tí, ktorí prišli do Zálivu teplých vôd, sa usadili pri Lese Oštepov (Amazonky rýchlo k sebe pribrali aj veľa ľudských žien), na Vstupných ostrovoch a na južnom brehu zálivu.
Elfovia zo zálivu a ostrovov spočiatku ľudí ignorovali, neskôr s nimi začali obchodovať. Občas sa objavili aj nejáke zrážky, no v podstate zavládol mier.
_________________ We are legion, voice of anarchy
This is revolution, new disorder
So take my hands and come with me
We will change reality...
|