HuSä

To som nikde nepovedala Pri týchto konkrétnych prekladoch sa mi "otvára bičák vo vrecku", a ako PK spomínal, je rozdiel medzi dobrým prekladom a doslovným prekladom (pričom popoluška a árijka sú zjavne doslovné preklady). Nie som ale prekladateľ, a netuším, ako by sa to dalo preložiť rozumne, aby to a) nieslo informáciu a b) neznelo úplne ohavne.

Mená reálnych miest sa neprekladajú z praktického dôvodu - to by totiž nikto nikam netrafil

Ser Hightower aka Vysokovezi protestuje. Preklady v 4. diely su doslovne a debilne.

@Peekay: wahwahwahblablabla. Ocenujem tvoju nesmierne humornu snahu hrat sa na prekladatelsku paautoritu, bohuzial ta pozdravuje Ser Hoistbottom of Cork.

V tomto konkretnom pripade vsak ziadne vyznamove roviny neboli publiku odoprete, aj ked zostali neprelozene. Ono totiz tie priezviska neboli nositelom nejakeho pre dej zasadneho vyznamu, ak tam islo o nieco dolezite, bolo to aj patricne zdovodnene.

Prekladatelke vsak zrejme chybal aj zdravy usudok, pretoze uz na prvy pohlad, si clovek v komunite, pre ktoru bolo toto dielo urcene (myslim original), vsimne tie za kazdu cenu prelozene nazvy, pretoze hrozne biju do oci a jednoducho zneju hrozne hlupo. Ako som uz pisal, je umenie najst tu spravnu hranicu, prelozit/ponechat original, a dotycna prekladatelka ocividne postradala schopnost tak cinit. Navyse ked to este spravila v polovici serie, tak to uz je korunovana hlupost, ved to je uplne proti logike.

Doslovne preklady su jednoducho zlo, ked je to mozne je potrebne sa im vyhnut a clovek rozumny nebude pripraveny o ziadne vyznamove roviny.

Problem je ten, ako uz Silver poznamenal, ze u Martina, na rozdiel od toho co si mysli Baelara, mena nevystihuju charakter. Maximalne mozu povod, ale kriste pane, koho zaujima, ci ma na hrade vysoku vezu. RedwYne prelozila ako Rudovinovic a to bolo podlozene aj tym, ze su velky exporteri vinnej revy. Ale je toto podstatne nejako pre dej? V knihe je uvedene ze od nich su najlepsie vina, ale ako je pre citatela dolzeite ze meno maju najskor od toho odvodene? A to je len jeden pripad, 90% nema ziaden vyznam, to nie je FitzChivalry, kde kazdy sa vola tak ako kona. A kedze tri diely neprelozila, nemala podla mna uz stvrty. AK by to spravila na zaciatku,ok, cert to ber, ale ja som skutocne mal miestami problem prist na to kto je kto, a to viem anglicky. CO ten citatel co anglicky nevie a tak ho nenapadne, ze Dobrorybarcenie je Goodfishing, ktory sa uz niekde ako minoritna postava vystihol? Prisaham, ze mne pol knihy vrtalo v hlave kto su dvojcata Rudovinovic. DOst debilne meno nie? Preklad po 1000 stranach textu je nie napomocny pre tych co anglicky nevedia, ale totalne matuci.

PeeKay ako mozes v noci spat, ked deti nezdatne anglictiny netusia ze Batman je v skutocnosti netopieromuz a ten kostym nema len tak pre nic za nic!

Si fakt PRO!

Vidim ze je tu plno adeptov na Trollbabe, ktori vobec nemaju co povedat k veci len trolia kazdeho a vsetko s cim nesuhlasia a proti comu nemaju argumenty. Vratane mna.

Pozor, mnoho spoilerov v tomto poste.

Docital som tuto monumentalnu sagu, vsetkych 4 x 2 diely (3200 stran?) a sudim, ze Martin to nedopise, lebo umrie a potom mu ktosi pojde vymazané na hrob.

V cestine samozrejme.

S prapodivnym prekladom, ale to riesit nebudem.

-------------
Medzi pozitiva urcite ratam to, ze Martin urobil podla mna nevedomky moderny televizny serial v knihe. Uveritelne postavy, postavy, s ktorymi sa da stotoznit, rozumne postavy a postavy, ktorych psychologia nespociva v tom, ze idem, zabijem draka / macku / lykantropa / nemrtveho / zubra, zhrabnem prachy a vydam sa v ustrety dalsiemu dielu. Tato vec, nebyt obrovskeho rozsahu, by podla mna mohlo byt fantasy aj pre ludi, ktorych fantasy neinteresuje, pretoze chvalabohu viac nez fantasy je to "viac nez alternativna historia". Toto nech natoci HBO ako serial a bude mier a laska a konecne pouzitelne fantasy, ktore nie je na urovni rozpravok a mytov. (Vsimnite si, ako Battlestar Galactica pritiahol aj ludi, ktori sci-fi pohrdali.)

Pozitivna vec je, ze je to blizke realite. Down to earth. A to je to, co mam rad. S tym suvisi to, ze sa tu nerozlisuje dobro a zlo. V realite je dobro a zlo vec, ktora je mimo uvah. Da sa mozno rozlisovat moralne a nemoralne vzhladom na okolnosti, ale niekedy ani to nie je jednoznacne. Je Jamie naozaj taka svina ako Robert? Netrufam si povedat.

K negativam by som zaradil monumentalnost. Ako vyssie vravim, podla mna to Martin nedopise. Cim pripravi hordu priaznivcov o zaver a teda zmysel celeho toho v konecnom dosledku vyvanie. Monumentalnost je taka, ze knihy v podstate cely cas dupu rovnakym tempom pomalej korytnacky. Tak ako v realite (zhrnte si svoj zivotny pribeh ), ani tu nevidim nejaky dramaticky dejovy obluk. Korytnacka si ide svojim tempom. Ci v prvej knihe, ci v druhej knihe atd. Ak Eca kritizovali, ze prvych 100 stran Mena ruze je nudnych a rozbehne sa to az potom (a Eco citatelov odpalil tym, ze kto to nevie preluskat, nie je idealny citatel pre knihu), tak tuto je tempo take, ze bud si clovek zvykne na to tempo, alebo si nezvykne nikdy. Lebo tempo je konstantne.

Napatie je udrziavane takmer vyznacne cliffhangermi na konci kapitol. Co bolo pre mna zvlastne bolo to, ze cliffhanger vyrobi napatie, lenze jeho riesenie sa casom strati niekde v texte resp. je zavalene dalsimi a dalsimi a dalsimi cliffhangermi a casom uz som zabudol, ze to, co znelo ako drama, je s odstupom casu ako nevyznamna vec (riesenie toho, kto zhodil Brana z veze, sa mi zjavilo len mimochodom). Akonahle cliffhangery nie su (to sa deje v neskorsich knihach), tempo upadava a trochu to ustava v monotonnosti. Rovnako je negativom to, ze postav je az prilis vela a linii tiez a opat mam obavy o ich uzatvorenie.

Konkretne stvrty diel napisany po dlhej pauze mi prisiel ako kompletny restart a prva cast stvrtej knihy mi prisla najzbytocnejsia (az som sa obaval o preskocenie zraloka) a doteraz neviem, ze aky mala zmysel). Rovnako dejove linie postav su tak trochu nevyvazene. Ako ktosi spominal, mam neodbytny pocit, ze Danaerys, ktora dve knihy sedi kdesi v meste naozaj pride na konci posledneho dielu aj s drakmi, vymlati vsetkych pocas jednej kapitoly, vlastnorucne zabije Cersei a vyda sa za Jona. Mozno mal autor predsa len zvolit menej postav a osekat to. (V sume: stale sa potvrdzuje, ze nie je umenim napisat vela, ale malo.)

Pozoruhodne mi inak pride vykopavanie postav. Niekolko prvych krat je to sokujuce, ked postava umrie a este viac, ked sa zjavi. Lenze ked sa zacnu zjavovat ako na beziacom pase, tak mi smrt nepride az taka dramaticka, lebo v kutiku mam pocit, ze casom sa zjavi znovu. (Kedy sa vrati Eddard?).

Ktosi sa pytal na oblubene postavy:
* Tyrion urcite, myslim, ze to je novy archetyp postavy Vidiet, ze autor sa na tom vyzival, sarkazmus je super a to, ako bojuje so vsetkymi je zaujimave.
* Jaime: v podstate cely cas bojuje s tym, ze kedysi za kritickych okolnosti spravil to, co mal a teraz sa to za nim tiahne.
* Catelyn: chudinka Catelyn je matka, ktorej sa vsetko (a nie len vlastne telo...) rozpadava pod rukami
* Stannis vs Renly. Renly je sice na scene kratko, ale jeho personalita stoji za to (na jeho ovocnom vystupe som sa nasmial, lenze on len podciarkol to, aky vztah ma s bratom). Rovnako Stannis, ktory je zatrpknuty az privelmi, ale vidiet, ze je traumatizovany a ze to prehana.

Mam pocit, ze zeny sa mu az tak nepodarili ako muzi. Brienne je dobre postavena postava, z ktorej sa dalo vytrieskat za pat kil traum, ale chudinka je redukovana na to, ze pobehuje po mape a pred ocami ma "musim zachranit Sansu". Danaerys vyrastla z decka na zenu za tri kapitoly, kde zazila kompletny zivot normalneho clovka, ale uz teraz nema velke traumy a ako som spominal vyssie, zjavne si len posedi, kym dorastu draci.
Sansa je v dorastani mozno realistickejsia, akurat, ze okolnosti sa okolo nej valia zbesilym tempom a ona velmi nema k tomu co povedat. A Cersei mi pride ako kombinacia vsetkych kralovien zo Shakespeara (paradoxne si ju predstavujem ovela starsiu): teda Hamletovu Gertrudu (kde nie je jasne, ci nieco robila zamerne alebo ju tahali okolnosti alebo je to smilna mrcha) a Lady Macbeth (ktora "vie" co chce kral, nakoniec ho do toho dokope a nakoniec zisti, ze co z toho vypadne). Co vypadne z Arye, mi jasne nie je.

---------------

V sume: keby to presekal na polovicny rozsah, vyhodil postavy a dal zaruku, ze to dopise, urcite by som to povazoval za jedno z naj fantasy diel (a mozno aj globalne), co som kedy videl. Originalnych prvkov je tam milion a poucnych veci tiez, dokonca si trufam povedat, ze to bude kniha, ku ktorej sa budu primeriavat na nasej scene mnohe ine.

alef0 velmi pekne si to popisal. prakticky uplne suhlasim. keby bol Martin mensi grafoman, tak by to bolo este omnoho lepsie.

Martin vie pisat aj kratke veci s MEGA nabojom (vid Pisen pro Lyu, Pisecnici, Sen Ockerwee...), nu TSOIAF je jeho Opus Magnum.
nema podla mna vyznam sa stazovat na grafomanstvo, ziadna doteraz vydana cast/kapitola mi neprisla ako zbytocna.

Mienim si asi kupit tu-vec-kde-plavaju-po-Mississippi (Sen o Ockerwee?), ak nezabudnem A Vojnu a mier, ale to je z ineho sudka.

Ad grafomanstvo a mierne OT. zatial som sa nestretol so mega sagou, ktora by skor ci neskor nemala tiahle momenty, ale to som ich vela neprecital. Ako som spominal, konkretne IV./1 mi prislo take, ze autor sa vratil k sage po dlhej dobe. Namiesto toho, aby prehlboval pribeh, zacal ho rozsirovat, s cim prisli kadejake problemy (pokial viem, povodny IV. diel sa roztiahol na dva) a presne ten prerod mi prisiel kriticky.

Co je pekne, je to, ze sa to da pisat ako dejiny. NIektore veci sa mozu spomenut ako v dejepisnej knihe (Tatari boli porazeni v roku XY, Belo IV. uteka do Dalmacie bodka.) a niektore sa mozu rozpracovat uplne do hlbok (co robil Belo, ked utekal?). Mozno sa mohli viacere veci odbavit jednoduchym prebehnutim a to tym viac, cim viac sa kapitola zameriava na dej namiesto na prehlbenie postav.

ja osobne by som si vedel predstavit urcitu dietu vyrezat z tadial veci ktore sa navzajom vobec alebo len minimalne ovplyvnuju. bud tak ze teda prakticky samostatne pribehy ako napr Dani by mohli ma samostatnu knizku (tusim ze cast tak aj vysla).
nieco by som uplne vysekal: Arya sa len tak tara a nema vplyv dokopy na nic. Greyjoyovci mi prisli uplne zbytocni. tie udalosti vobec nemuseli mat POV kapitoly, kludne by stacilo keby ich len spominali ostatne postavy.
to je inak celkovo trochu problem tejto sagy, ze niektore story archy sa tak potacaju na mieste a nenapreduju. podobne aj Dorne pribeh sa hybal len slimacou rychlostou. ono to sa to vsetko kdesi nakoniec moze spliest dokopy ale to mozno Martin ani nedozije

jednoducho to mohlo byt menej ako telenovela este ze je to kvalitna telenovela.



presne povedane.

Ja mam pocit, ze ak to ten chlap dopise, este sa o tom budu nase deti ucit na skole....

Neviem ci sa o tom budu ucit na skole, ono zase je to originalne a dobre dielo (aspon na nasom trhu), lenze klasika: fantasy je podcenovane.

Tu mi nedá opýtať sa otázku, nakoľko je toto dielo ešte vôbec fantasy. Podľa môjho názoru, táto sága vobec nie je fantasy vo svojej rýdzej forme. Naopak, tu tie fantasy prvky vôbec nie sú dôležité a dej by bez problémov fungoval aj bez nich. (čítala som len prvé tri dvojdiely, možno sa to v poslednom dvojdieli zmenilo).

Ja to považujem sa pseudo-fantasy, kde setting vôbec nie je nejako dôležitý, pretože ako bolo spomínané, aj tak je to len akásy natiahnutá telenovela prepísaná do kníh, kde sa nejaké tie prvky fantasy vyskytujú na ozvláštnenie.

(áno, je tam Daenerys, ktorá má drakov; je tam akási scéna v dome čarodejníkov pre Daenerys; je tam John Sníh, ktorý ide bojovať proti akýmsi nemŕtvym kdesi na severe... ale nie je to málo na sériu, ktorá ma zatiaľ viac ako 4000 strán?)

osobne ma neláka čítať posledný štvrtý dvojdiel, keďže mi vadí tá celková rozsiahlosť, pomalosť až nezáživnosť deja, + veľký počet postáv, z ktorých častokrát viaceré umrú bez toho, aby nejako dej posunuli...

to ze postavy umieraju sa mi paci.

ked na konci