Pred nejakym casom som dostal prudku chut precitat si po rokoch znova nejake skutocne fantasy, take to poriadne, hrube, co ma aspon 371 dielov kazdy po tisic stran. Mal som jedinu podmienku - nesmelo to byt Game of Thrones.
A z wikipedie mi vypadlo The Wheel of Time od Roberta Jordana, tak som sa do toho oprel.
Momentalne som niekde v polovici tretej knihy (dokopy ich je myslim jedenast?) a mam zmiesane pocity.
Na jednu stranu je to velmi lahke a putave citanie - cloveku sa od toho tazko odlepuje, je stale zvedavy co sa stane dalej. Remeselne je to dobre zvladnute, autor naraba s jazykom sikovne, nie je ani prilis opisny, ani prilis strohy, pouziva primerane mnozsstvo patosu, vie byt aj vecny, aj metaforicky. Setting je zaujimavy, hlavne ten koncept kolesa casu (aj ked sa to po case stane trochu unavne - "The Wheel weaves as the Wheel wills" sa clovek docita skoro na kazdej druhej strane), paci sa mi aj absencia tradicnych fantasy ras a zvlastny, tazko identifikovatelny mix kultur.
No na druhej strane, obcas je to strasna hovadina. Postavy su hlupe a jednorozmerne, neraz som skoro trieskal hlavou o stenu nad niektorymi ich rozhodnutiami (specialne Mat je megadement, ale ostatni hlavni hrdinovia velmi nezaostavaju), pribeh ako keby vypadol z generatora fantasy klise, niektore dejove zvraty posobia prinajmensom zvlastne a niektore veci nie su velmi dobre vysvetlene (na konci prvej knihy som si zmatene myslel, ze hlavna dejova linia skoncila, len aby som sa na zaciatku druhej docital, ze som si myslel zle).
Citali ste to niekto?
Zlepsi sa to casom?
Lebo ja to asi nakoniec aj tak vsetko docitam, lebo ono to nie je principialne ZLE, len to posobi trochu priemernejsie, nez som mozno cakal.