Pravidlá: Breaking the Ice
Ucastnici: Baelara, alef0
Datum: 2. 4. 2008
Miesto: Cafe Tarantino
Trvanie: 19:30 - 21:45 (z toho vyroba postav cca hodinu)
Priprava: ziadna
V prvom rade sme si potrebovali vybrat setting. Uz pred hranim to smerovalo k prostrediu Britanie z 19. storocia, atmosfera z trojice Jane Austen, slecny Bronteove, Barbara Cartlandova a Oscar Wilde. (Z toho som videl davnejsie
An Importance of Being Earnest a preletel den predtym obsah Jane Eyrovej na Wikipedii.) Pri rozhodovani, ci dat dej do Londyna alebo do mesta sme zvolili ten standardny vidiek (letne sidla, zahrady atd). Tomu zodpoveda aj Rating.
Switch: Nastala kratka uvaha o tom, ci urobit cross-gender (teda muz hra zenu a zena hra muza). Osobne som nebol nadseny to robit (predsudky, nabeh na frasku, atd). Ale chvilu to vyzeralo velmi tesne
Klasicke romany su postavena na tom, ze gentleman z vysokej spolocnosti sa stane objektom tuzby nejakej zeny z nizsich vrstiev, ktora po nom tuzi, umara sa a sanca, ze sa ich vztah naplni, je mala. Vymena spocivala v spolocenskom postaveni a prestizi: zena bude z high society (vid nizsie) a muz je ten v socialnom rebricku, perspektivach a postaveni nizsie. Kto sa umara po kom, uvidite nizsie.
Postavy:
Rysy:
Muž:
Tmavosivá
...Moor (slatiny)
.....Samota
.....Nostalgia
.......Melanchólia
...Babôčka (motýľ)
.....Krehkosť
...Sova
...Nedeľná škola
.....Bezúhonnosť
...Decentný
.....Oxford
.......Primus triedy
.......Oscar Wilde
Žena:
Strieborná
..decentné
..šperky
....glitter (ligotať sa)
....bitter
..šedivosť vlasov
....múdrosť
..mesiac
....svetlo
......alabaster
..druhá
....šanca
..baňa
....netopier
....Paraguay
Postavy:
Jonathan Twist ("Would there be any more twists in my life?") - ucitel na zakladnej skole v malom mestecku / obci na vidieku
Rysy:Osobné:: vážená osoba v obci, Lady Winterley (jeho staršia známa, s ktorou ale nemá vzťah)
Pracovné: učiteľ
Voľný čas: chová holuby
Ostatné zvažované: Oxford (vzdelanie, kultúra atmosféra). Entomológ (nahradené holubmi)
Lady Irene (Irene Swithinbank) - dcéra obchodníka so šperkami, ktorá si kúpila letné sídlo v mestečku
Osobné:: bohatá, optimista, mentor
Pracovné: obchod so šperkami
Voľný čas: maľuje
KonfliktPostavám sa vytvorí konflikt, čo je niečo čo im môže prekážať ísť na rande.
Jonathan Twist (2 konflikty. Oficialne to povlene nie je, ale dohoda je dohoda)
.."Už to nebude ako predtým" (strach z nadviazania kontaktov zo ženou kvôli obave z (ďalšieho?) zlyhania
..Čo povedia ľudia v meste?
Lady Irene:
..Čakám na princa na bielom koni (a tento to stále nie je)
ScényDohodli sme sa, že na začiatku sa nepoznajú, teda Attraction 0.
Scéna 1: záhradná party [Jonathanova scéna]
Ktosi zorganizoval záhradnú párty na počesť príchodu Lady Irene. Jonathan tam dôjde s pastorom, pretože jeho prítomnosť je žiadaná (nie je však nadšený). V rámci spoločenského programu recituje Shakespearov sonet (
My Mistress' Eyes Are Nothing Like the Sun). Lady Irene je potom predstavená občanom. Jonathan sa baví s pastorom, Lady Irene sa s ním chce zoznámiť (takmer hneď v nej vzplanie vzťah). Pochváli jeho prednes a s náznakom flirtu sa ho spýta, či by mohol zarecitovať nejaké sonety aj jej, Jonathan nevinne odmietne, čím by Lady Irene za normálnych okolností urazil, ale ona ho chápe. Pošepne mu, že je pozvaný do saléna, na rozlúčku sa ho jemne dotkne na pleci. Pastor hádže na oboch pobúrený pohľad.
Hádzali sa strašne zlé hody (samé neúspechy). Postihové kocky sa vyhodnotili spätne (odmietnutie sonetu), Attraction bol nula (čiže žiadne attraction kocky). Konfliktové kocky boli spätne za to, čo si pomyslí pastor.
Scéna 2: škola [scéna Lady Irene]
Pastor dostal úlohu sprevádzať Lady Irene po okolí a cestou sa zastavili aj v škole. Učiteľ Twist práve končí hodinu (zemepis Južnej Ameriky, Paraguaj). Lady Irene si sadá do poslednej lavice a je fascinovaná výkladom. Obraz učiteľa a jeho hlas jej voľne splynie s obrazom a hlasu jej mentora. Vyučovanie o chvíľu končí a ostanú v miestnosti len oni dvaja (pastor mizne niekde mimo). Twist ju zavolá do zadnej miestnosti, kde jej chce ukázať oxfordský atlas Južnej Ameriky. Lady Irene fascinovane študuje atlas a spomína si na svoju mladosť [zaviedli sme do hry to, že v detstve žila tam] a nahlas rozpráva o tom, kde bývali, kde všade boli. Jonathan sa zdanlivo nezaujato prechádza po miestnosti, ale v skutočnosti v ňom Irenin hlas vyvoláva zabudnutú túžbu odísť niekam preč z tejto dediny, kde ostane asi do konca života. Potom však scéna nepokračuje, pretože Jonathan trochu kruto (a opäť nevinne) ohlási, že musí odísť, čím pretrhne čaro scény.
Hádzalo sa už lepšie, použili sa aj postihové aj konfliktové kocky, na konci scény stúpol Attraction na 1. Tu sa ale ukázalo, že v skutočnosti by mal byť attraction ,,nesymetrický". Lady Irene ho mala určite zvýšený, ale Jonathan sa vzpiera a nevyzeralo to tak, že zdieľa rovnaký postoj.
Scéna 3: salón [scéna Jonathana]
Jonathan je v salóna, ktorý usporiadala Lady Irene. Vyberaná spoločnosti plná umelcov, maliarov, hercov. Jeho učiteľská časť mysle sa poburuje proti tejto "elite", ale jeho oxfordská časť vie, že je to to, čoho bol niekedy súčasťou. V rámci salónu predvedú herci ukážku z hry Salome od Oscara Wildea [hra bola v Británii zakázaná].
Teď jsem zlíbala tvá ústa, Jochanaane, zlíbala jsem ústa tvá. Na tvých rtech byla hořká chuť, byla to chuť krve, byla to chuť lásky? Říká se, že láska je hořká - leč toť je lhostejno, lhostejno, zlíbala jsem ústa tvá, Jochanaane, zlíbala jsem ústa tvá.
Keď herečka hrajúca Salome recituje tento monológ, Jonathan ho začne fascinovaný pošepky recitovať spolu s ňou. Lady Irene stojaca neďaleko neho si to všimne, lenže tým vyruší Jonathana z tranzu. Ten je mimo z toho, že sa nechal uniesť a navyše, že ho pri tom pristihla Lady Irene a ako prvú reakciu odchádza do vedľajšej miestnosti.
[strih]
Galéria obrazov. Jonathan obdivuje obraz "Večer v slatinách". Lady Irene sa k nej pridá a skúša nadviazať dialóg tým, že aj ona maľuje krajinky. Jonathan s iróniou poznamená, že nevyzerá ako žena, čo chodí do prírody (následná reakcia bola: "ja keby som bola Lady Irene, tak mu otrepem obraz o hlavu"). Potom zamyslene hovorí o tom, že na slatinách je veľmi pekne a aj keď to na prvý pohľad vyzerá šedo, nezaujímavo a smutne, v skutočnosti tam prúdi život ("Za každou šedou sa skrýva mnoho zaujímavého a naopak."). Lady Irene rozpráva o tom, ako chodievala sama maľovať do prírody a že často túžila po spoločníkovi. Jonathan zase odpovedá, že často tam chodieva len s pastorom, ale má pocit, že ten je tam len z povinnosti, čo je niekedy horšie, ako keby tam nebol. Pozve ju na ďalší výlet s priateľmi.
Nastali hody kockami, attraction bol vysoký, tak sa dopísala kompatibilita "Príroda".
Tu skončilo prvé rande (keďže končilo sedenie). Hodilo sa na trvalosť kompatibility (5) a teda majú spoločný záujem.
V ďalšom dieli uvidíte:
výlet do prírody, na ktorý pastor nepríde.
-----------------------------------
Morálne ponaučenia:
* Dôležité je, že hráči si scény nahadzujú sami. Čiže aktívny hráč opisuje to, čo sa v scéne deje a sprievodca ho len koriguje. Teda dáva do nej len tie prvky, ktoré mu vyhovujú a určuje to, kam ju chce dotiahnuť. Na rozdiel od reálneho rande, kde sa ľudia rozprávajú, flirtujú a povedané divadelne, repliky idú jedna za druhou, rýchlo a na striedačku, tu je to tak, že hráč má iniciatívu počas celej scény a sprievodca mu len pomáha. Tým, že scéna trvá dlhšie, má sprievodca čas vidieť to, v akých hraniciach sa asi aktívny hráč chce pohybovať a má čas na premýšľanie o tom, čo si dá vo svojej ďalšej aktívnej scéne. Rovnako sa tym da udrziavat rozumna miera "vynorenia" z postavy (keby mal niekto pocit, ze sa rande postav mimovolne presuva do roviny rande hracov). "Vynorenie z postavy" sa da tiez riadit volbou nejakeho kliseoviteho, pripadne neosobneho herneho sveta, dodanim publika, alebo tahanim ku crazy komedii / fraske / teenage oddychovemu filmu.
* pravidlá som pred hraním nečítal. Cestou v autobuse späť som pochopil, že je to možno podobné Wushu - každá za detail je bonusová kocka. Zistil som, že Attraction bonus sa dáva za veci, ktoré sa udejú ešte pred rande (to sú tie ruže v pravidlách). U nás sme to nepoužívali (lebo sme o tom nevedeli), ale keďže attraction bonus bol 0, tak všetko sedí.
* po spísaní reportu som zistil, že sa to hralo spôsobom bližším Primetime Adventures - teda neboli to rande ako také, ale skôr scény, ktoré k tomu viedli. To však nie je prekážka.
* postihové kocky sme prideľovali spätne tým, že sme sa zamysleli, aké negatíva sa v opise diali. Podľa pravidiel to má byť tuším tak, že najprv sa opíšu Attractions, potom bonusy, potom sa hodí a keď je hod nedostatočný, zapájajú sa postihové/konfliktové kocky. My sme to robili tak, že attractions zatiaľ neboli, opisovala sa scéna, získali sa bonusové kocky, hodilo sa a keď toho bolo málo, tak sa vyhodnotili spätne body pre postihové a konfliktové kocky. Tu si treba prečítať pravidlá
Dôležité ale bolo to, že mechaniky nebránili príbehu. Aj keď sa to na budúce bude robiť inak.
* atmosféra je dôležitá vec. V Cafe Tarantino nebol v pivnici pocas polovice hrania nikto, potom prichadzali nejaki ludia, ale tych som si uz nevsimal. Out-of-place vecou bol drum-n-beat soundtrack z madarskeho Kontrollu zahrany v kaviarni z reprakov pred hranim, co je na jednej strane nanajvys obskurna vec, ale do viktorianskeho vidieka sa to prilis nehodilo. V kazdom pripade feeling a hustota bola vyborna (nepadali ziadne hlasky ani nic podobne).