Isiel som okolo mnichovskej glyptoteky, co je jedna z najvacsich kolekcii greckych a rimskych soch (este z cias Ludovita "Vecierky tvrdo s Wagnerom" Bavorskeho) a bola tam pasaz o tom, ako sa v roku 200x prislo na to, ze mozno vacsina soch, ako ich pozname, nebola ucebnicovy biely mramor, ale... bola na nich vrstva farieb.
Spekulovalo sa o tom uz od 19. storocia, ale vacsinou to bolo na pokraji zaujmu, ci dokonca na hrane toho, ze je to divny a sialeny nazor, pripadne par kuskov.
Archeolog Vinzenz Brinkmann dostal napad, ze zacne sochy ozarovat UV svetlom takmer napriamo (vodorovne s plochou) a na mnohych miestach odhalil prinajmensom vzory, kde v kombe s chemickymi analyzami prisli na stopy farbiva. Mnohokrat sa nepodarilo uhadnut presne farby, ale odhadli sa aspon kombinacie.
Mr. Caligula:
Mr. Lukostrelec (ten je v muzeu, bez toho pozadia)